Zobraziť menu
zavřít
Oblasť Slovinska bola síce osídlená poľnohospodárskymi kmeňmi už v piatom tisícročí pred naším letopočtom, prvé ucelené informácie však pochádzajú až z obdobia rozkvetu Rímskej ríše.
Okolo roku 550 sa počas druhej vlny sťahovania národov predkovia Slovincov posúvajú cez Moravu, kde sa v rámci Samovej ríše na chvíľu stretávajú aj s Čechmi, až k Dolnému Rakúsku. Do konca 12. storočia dochádza k sformovaniu Kraňska, Korutánska a Štajerska, základných slovinských územných celkov.
V roku 1251 český kráľ Přemysl Otakar II. získava Štajersko a v roku 1270 pripája k svojmu panstvu aj Korutánsko a Kraňsko. Dochádza k založeniu väčšiny nových slovinských miest, najmä na obchodnej ceste z Viedne cez Terst do Benátok.
Od prelomu 15. a 16. storočia sa v slovinských krajinách, ktoré sú už súčasťou habsburskej monarchie, rozvíja zásluhou ťažby rúd a železiarstva raný kapitalizmus. Jeho vedľajším efektom je aj prvé korutánske povstanie proti zvyšovaniu daní v roku 1478.
Vláda Márie Terézie a Jozefa II. v 18. storočí sa nesie v znamení zrušenia nevoľníctva, náboženského uvoľnenia a ďalších reforiem. Predstavitelia národného obrodeneckého hnutia sa zameriavajú na pozdvihnutie domáceho jazyka a literatúry.
Slovinsko, zaradené v rokoch 1809 až 1813 do Ilýrských provincií, je v tomto období jedným z mála štátov mimo Francúzska, kde je oslavovaný Napoleon. Po jeho porážke prevzalo vládu opäť Rakúsko a Viedenský kongres opäť nariaďuje návrat k cenzúre.
V čase tzv. Bachovho absolutizmu v 60. rokoch sa začala formovať slovinská politická scéna. V prvej svetovej vojne bojujú Slovinci v armáde Rakúska-Uhorska, 1. decembra 1918 sa však stávajú súčasťou samostatného štátu, neskôr nazývaného Kráľovstvo Juhoslávie.
Okupácia Juhoslávie počas druhej svetovej vojny a rozdelenie územia Slovinska medzi Nemecko, Taliansko a Maďarsko sa definitívne končí 29. novembra 1945, kedy parlament ruší monarchiu. V Belehrade je potom vyhlásená Federálna a ľudová republika Juhoslávia.
Po smrti juhoslovanského prezidenta Tita 4. mája 1980 sa v Ľubľane začína proces rozpadu republiky. Nárast nacionalistických tendencií postupne vedie až k vyhláseniu nezávislosti Slovinska 25. júna 1991. Po desiatich dňoch bojov s juhoslovanskou armádou je podpísaná Brionská dohoda a potvrdená slovinská samostatnosť.
Od marca 2004 je Slovinsko členským štátom NATO a od mája tiež súčasťou Európskej únie. Od 1. januára 2007 sa v Slovinsku platí eurom.
