Zobraziť menu
zavřít
Už od roku 1325 sú v starých námorných mapách záznamy o existencii Madeiry, rovnako ako o Kanárských ostrovoch. Až do roku 1418 neexistovali presné údaje o súostroví. To sa zmenilo s príjazdom portugalských moreplavcov Joãa Gonçalves Zarca a Tristãa Vaz Teixeiry pod vedením princa Jindřicha Moreplavca. Tí sa k ostrovom dostali pravdepodobne náhodou, keď ich počas jednej prieskumnej plavby v Atlantiku odniesla silná búrka. Bezpečné miesto na zakotvenie našli na ostrove, ktorý neskôr pomenovali Porto Santo. V diaľke však videli hornatý neznámy ostrov, a tak sa tam o rok neskôr na prianie a náklady princa Jindřicha vrátili. Vtedy objavili prekrásny zelený ostrov, ktorý pokrývali lesy – Madeiru. Madeira znamená po portugalsky drevo.
V neskorších rokoch sa ostrov čulo kolonizoval. Noví osadníci využívali madeirskú úrodnú pôdu a počas prvých rokoch prišli vďaka pestovaniu cukrovej trstiny skoro k veľkému bohatstvu. Otroci zakladali terasovité polia, prvé chodníky a zavlažovacie kanály (levadas), ktoré sú dodnes vidieť na prudkých úbočiach hôr. Ani v súčasnosti nenechávajú na Madeire žiadny kúsok zeme neobrobený. Pestuje sa vinič, banány i exotické kvetiny.
V roku 1478 zavítal na Madeiru i Krištof Kolumbus, ktorý chcel na ostrove obchodovať s cukrovou trstinou. Jeho plány ale kvôli nedostatku financií neskončili úspechom. Kolumbus sa ale na Madeiru vrátil o šesť rokov neskôr, a tentokrát získal oveľa viac ako len cukrovú trstinu. Stretol tu totiž i svoju budúcu manželku Donu Filipu Moniz (Parestrelo), dcéru prvého správcu ostrova Porto Santo. Na nejaký čas sa na ostrove usadil a narodil sa mu tu i syn.
Madeira zažila v roku 1566 najhoršie obdobie svojej histórie. Na brehoch ostrova sa vtedy náhle vylodil Pirát Bertrand de Montluc so svojimi 11 loďami a počas 16 dní ostrov úplne vyplienil. Odviezol všetky zásoby cukrovej trstiny a zabil 300 ostrovanov. Kvôli týmto udalostiam boli neskôr vybudované pevnosti a systémy včasného varovania.
V roku 1580 sa na španielsky trón dostal kráľ Filip II., ktorý sa vyhlásil zároveň za kráľa portugalského. Ostrov tak na ďalších 60 rokov patril pod správu Španielska. V tom čase sa namiesto cukrovej trstiny začala pestovať vinná réva, ktorej sa darí na ostrove dodnes.
V 17. storočí sa vďaka svadbe anglického kráľa Karla II. s portugalskou princeznou Katarínou z Bragancy dostalo na ostrov veľa Britov. Vtedy bolo madeirské víno jediným druhom vína, ktoré mohlo byť vyvážané do britských držieb na západnej pologuli. Ostatné vína sa do Ameriky dostávali cez britské prístavy. Okolo roku 1800 sa z Madeiry exportovalo až 9 miliónov fliaš vína za rok, čo ostrovu samozrejme prinášalo nemalé peniaze.
Ani Madeira sa nevyhla prírodným katastrofám a vojnám. V roku 1852 napadla väčšinu úrody vinnej révy pleseň, o pár rokov neskôr prepukla na ostrove cholera, na ktorú zomrelo 7 tisíc obyvateľov. V 70. rokoch 18. storočia napadla zbytok vinohradov fyloxéra viničová a škodcovia sa objavili aj na zemiakoch a cukrovej trstine.
V časoch 1. svetovej vojny Nemci neušetrili ani vzdialenú Madeiru. Najviac utrpel prístav vo Funchale, kde sa v roku 1914 potopili tri francúzske lode.
Po 1. svetovej vojne začal na ostrove postupne stúpať význam cestovného ruchu. Madeiru si za svoje sídlo zvolil dokonca posledný rakúsko-uhorský cisár Karel I.
V roku 1932 sa k moci dostal diktátor Dr. António Salazar, po ktorom nastúpil Dr. Marcelo Caetano. V roku 1974 po tzv. Klinčekovej revolúcii prebehli prvé slobodné voľby a Madeira získala autonómiu. V roku 1986 sa Portugalsko stáva členom Európskeho spoločenstva, predchodcu dnešnej Európskej únie.
