Zobraziť menu
zavřít
Najstaršími doloženými obyvateľmi chorvátskeho územia boli okolo roku 400 pred n. l. grécke kmene, o niekoľko storočí neskôr vytlačené rímskymi légiami do vnútrozemia. Slovanský kmeň Chorvátov sa teda objavuje začiatkom 6. storočia a potom, čo udrží svoje hranice v bojoch s Byzantskou a Franskou ríšou, je v roku 852 v listine kniežaťa Trpimíra prvýkrát použitý názov Chorvátsko.
Moc stredovekého chorvátskeho štátu vrcholí v druhej polovici 11. storočia za kráľa Krešimíra IV. Onedlho sa však musel pasovať s problémami v podobe nájazdov Tatárov a predovšetkým tlaku Benátčanov. Tí postupne prevzali moc nad východným Jadranom a do konca 15. storočia spôsobili vytesnením Chorvátov z námorného obchodu ich stagnáciu.
Ďalšiu ranu zasadili Chorvátom Turci, ktorí ich porazili v roku 1493 v bitke na Krbavskom poli blízko mestečka Udbina. Na mieste zahynula väčšina chorvátskej šľachty a Turkom sa uvoľnila cesta k ďalšiemu postupu cez Európu. Tento stav potvrdila ťažká porážka kresťanských vojsk pri Moháči v roku 1526. Začalo obdobie, kedy Chorváti bojovali o samotnú národnú existenciu, krajina bola drancovaná a pustošená.
Turci stratili svoju doterajšiu neporaziteľnosť v bitke pri Sisaku v roku 1593. Porážka Turkov pri Viedni o 90 rokov neskôr viedla k postupnému uvoľneniu tureckých okov z celého Chorvátska. Napoleon Bonaparte zrušil v roku 1798 Benátsku republiku, ktorá blokovala prístup Dalmácie k moru a na Viedenskom kongrese bola Dalmácia podriadená priamo rakúskemu cisárovi.
19. storočie sa premenilo na boj Chorvátov proti maďarizácii. Jeho čelnými predstaviteľmi boli bán Jelačić, ktorý zamedzil pokusom uhorských povstalcov o podmanenie krajiny, a najmä biskup Strossmayer. Založil Juhoslovanskú akadémiu vied a umenia i ďalšie kultúrne inštitúcie, usiloval o zjednotenie Chorvátska a Dalmácie a o zavedenie chorvátskeho jazyka do škôl a úradov.
Chorváti sa po skončení prvej svetovej vojny pripojili k zjednotenému Kráľovstvu Juhoslávie. Juhoslávia bola počas druhej svetovej vojny obsadená Nemcami a Talianmi, proti ktorým bojovalo partizánske hnutie na čele s Josipom Brozom Titom. Porážka fašistov viedla v roku 1945 k vyhláseniu Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie, ktorá opäť zahŕňala i Chorvátsko.
Po štyroch desiatkach rokov umierneného socializmu začal v druhej polovici 80. rokov rozpad juhoslovanskej federácie. Keď Chorvátsko vyhlásilo 25. júna 1991 nezávislosť a suverenitu, vypukol ozbrojený konflikt s krajinskými Srbmi. Ešte do konca toho istého roka Srbi vojensky napadli a obsadili viac ako tretinu chorvátskeho územia.
Republika Srbská Krajina (RSK), ktorú vyhlásili Srbi na chorvátskom území, však netrvala dlho. Samostatnosť Chorvátska bola medzinárodne uznaná v roku 1992 a o tri roky neskôr vyvrcholila Vlastenecká vojna, ako sami Chorváti boj proti Srbom označujú, operáciou Búrka (Oluja), počas ktorej bola RSK zlikvidovaná.
Symbolickým zakončením chorvátskeho znovuobrodenia sa stal vstup krajiny do Európskej únie 1. júla 2013.
