Zobraziť menu
zavřít
Archeologické nálezy preukazujú osídlenie Indického polostrova už v dobe kamennej. Prvá vyspelá kultúra (Harappská) sa tu objavuje v dobe bronzovej, teda v polovici 3. tisícročia pred naším letopočtom, pozdĺž rieky Indu a jej prítokov. Harappanovia boli predovšetkým poľnohospodári, vedeli spracovávať mäkké kovy a mali i obrázkové písmo. Kultúra z neznámych príčin zaniká okolo roku 1800 pred Kristom.
Medzi rokmi 1200 a 600 dochádza k vpádom indoeurópskych kmeňov Árijcov. Podrobujú si pôvodné obyvateľstvo, zavádzajú dodnes trvajúci kastový systém a dedičný titul rádža pre vládcov jednotlivých štátov. V tomto období vzniká nové náboženstvo brahmanizmus, podľa ktorého posvätných kníh Véd je tento úsek dejín i nazývaný.
Obdobie od 7. do 4. storočia pred naším letopočtom, kedy krajinu uzurpuje silné severné kniežatstvo Magadhsko, je označované ako Magadhská ríša. Vtedy sa v krajine začína šíriť ďalšie, dodnes celosvetovo rozšírené náboženstvo budhizmus. V 4. storočí je India ovládaná najprv Peržanmi a potom Macedónčanmi na čele s Alexandrom Veľkým.
V roku 321 panovník Čandragupta vyháňa Macedóncov a zakladá Maurijskú ríšu, ktorá pretrvala až do roku 185. V roku 75 ju strieda Kušánska ríša pod vplyvom Ríma, tú v roku 319 nášho letopočtu nahrádza prvé čisto feudálne zriadenie, Guptovská ríša. Od 12. storočia začínajú Indiu postupne dobývať a ovládať moslimovia (Arabi, Turci a Albánci), pričom Islam ako náboženstvo sa tu vyskytuje už okolo roku 712. Polostrov je rozdrobený na menšie sultanáty.
V roku 1526 sa krajiny zmocňuje šáh Bábul a zakladá Mughalskú ríšu. Podlieha až začiatkom 18. storočia britskej obchodno-vojenskej kolonizácii, ktorá končí až v roku 1947.
V tomto roku bola kolónia na základe britského Zákona o nezávislosti rozdelená na dve samostatné domíniá, hinduistickú Indiu a prevažne moslimský Pakistan. Oba štáty sú dobrovoľnými členmi Commonwealthu a medzi nimi prebehlo už niekoľko vojen o sporné územia. Napätie v oblasti pretrváva dodnes.
