Zobraziť menu
zavřít
Dejiny Grécka sú najdlhšími zaznamenanými dejinami zo všetkých európskych krajín. Prvé záznamy sa datujú do druhého tisícročia pred naším letopočtom. Neolitické nálezy však dokazujú existenciu tohto národa už v 7. tisícročí pred naším letopočtom.
Najstaršia Minojská kultúra sa začala rozvíjať predovšetkým na Kréte. Počas jej trvania bolo postavených množstvo palácov, napríklad Faistos či Knóssos. Zanedlho dochádza k invázii Mykénčanov a Kréta a minojská kultúra upadajú.
Mykénska civilizácia bola ďalšou významnou kultúrou tohto obdobia. Svoj vrchol zaznamenala v 14. až 13. storočí. Bola zničená tzv. morskými národmi a Dórmi na prelome 13. a 12. storočia. S príchodom Dórov nastáva v Grécku doba temna. Pod vplyvom zlého hospodárskeho vývoja klesá počet obyvateľov o celú jednu desatinu.
V období od 8. do 6. storočia sa situácia začína zlepšovať a vytvárajú sa základy systému mestského štátu, tzv. polis. V tomto období dochádza aj k spoločenských zmenám. Hlavné slovo vo vývoji krajiny majú predovšetkým mestské štáty Atény a Sparta.
V 6. storočí sa grécke osady dostávajú pod perzskú nadvládu. Nastáva obdobie neustálych bojov s Peržanmi, ktorí sú nakoniec porazení v bitke pri Maratóne. Ďalší útok z perzskej strany prišiel o 10 rokov neskôr, kedy Gréci Peržanov úplne potlačili. Netrvalo dlho a Grécko sa opäť dostáva do vojny, tentokrát do vojny Peloponézskej.
V gréckej histórii nesmieme vynechať ani významnú úlohu Alexandra Veľkého, macedónskeho kráľa, ktorý výrazne rozšíril územie Grécka. Po jeho smrti bola obrovská ríša rozdelená medzi vojvodcov macedónskeho vojska a potom nasleduje pomalý rozklad helenistických štátov a vzostup Ríma.
Okolo roku 200 pred naším letopočtom sa Grécko stalo rímskou provinciou. Potom, ako sa Rímska ríša rozdelila na východnú a západnú časť, spadá Grécko pod nadvládu Byzantskej ríše. Kresťanstvo sa stalo štátnym náboženstvom.
V roku 1453, po dobytí Konstantinopola, sa Grécko dostáva pod tureckú nadvládu a nastáva tak jeho úpadok. Keďže grécka provincia mala malý význam, bola napadnutá a spustošená slovanskými kmeňmi. Len vďaka spôsobu vidieckeho života a kresťanstvu, ktoré tu pretrvávalo, sa podarilo uchovať grécku kultúru.
V modernej histórii Grécka je významným medzníkom vojna za nezávislosť v rokoch 1821 - 1832. V roku 1864 sa Grécko stalo konštitučnou monarchiou na čele s Ottom Bavorským.
V roku 1922 sa odohrala tzv. Maloázijská katastrofa. Gréci sa pokúsili znovu dobyť svoje územia v Malej Ázii, ale utrpeli veľkú porážku. Následkom boli asi 2 milióny utečencov, ktorí sa usídlili v Grécku. Táto udalosť sa negatívne odrazila na ekonomike krajiny.
V roku 1936 sa chopil moci pravicovo extrémny diktátor, generál Metaxas. 25. októbra 1940 predložil Mussolini Grécku ultimátum, ktoré však generál Metaxas odmietol. Vo vojne v rokoch 1940 až 1941 porazila grécka armáda taliansku armádu podporovanú Nemeckom. Od tejto udalosti sa slávi deň „Ochi” ako národný sviatok s vojenskými prehliadkami.
