História Mallorcy 

Mallorca bola prvýkrát osídlená približne okolo roku 3000 pred naším letopočtom, teda v dobe kamennej. Postupne sa na jej území vystriedali praveké kultúry, Rimania, Maurovia aj kresťanskí králi. Prečítajte si, aké udalosti najviac ovplyvnili históriu Mallorcy od praveku až po dnešok. 

Pravek: Ostrov talayotov a vrhačov kameňov 

V období od roku 1300 až 1000 pred naším letopočtom tu žili honderos – pôvodní obyvatelia ostrova, známi ako vrhači kameňov. Boli preslávení svojimi schopnosťami v boji s prakom. Budovali kamenné obydlia – talayoty. Ich pozostatky dnes môžete vidieť v archeologických lokalitách Ses Païsses a Capocorb Vell. 

Obdobie Feničanov, Kartágincov a púnskych vojen 

O období medzi 1000 – 800 pred n. l.  začali na ostrov prichádzať Feničania. Boli jedni z prvých námorných obchodníkov v Stredomorí a rovnako ako inde, aj na Mallorce obchodovali a zakladali osady. Neskôr, v 6. až 3. storočí pred n. l., získali nad Mallorcou kontrolu Kartáginci, ktorí ostrov využívali ako základňu počas púnskych vojen proti Rimanom.  

Rímske obdobie 

V roku 123 pred n. l. ostrov dobyl rímsky konzul Quintus Caecilius Metellus, čím sa Mallorca definitívne začlenila do rímskeho sveta. Rimania sem priniesli nielen jazyk, právo a architektúru, ale aj olivy, vinič a mestský spôsob života. Zakladali mestá ako Pollentia a Palma, stavali cesty, mosty, trhoviská a sýpky, ktoré podnietili rozmach poľnohospodárstva. Ostrov dostal oficiálne meno a na dlhé obdobie sa stal prosperujúcou súčasťou impéria. Z tohto obdobia si môžete pozrieť napr. pozostatky rímskeho fóra, divadla a kúpeľov v oblasti Pollentie. 
Hrad Bellver

Byzantská ríša a maurské obdobie 

Po rozpade Západorímskej ríše nasledovalo neisté obdobie. Na Mallorcu prichádzali Vandali, neskôr ju v 6. storočí pripojila k svojmu územiu Byzantská ríša, no ani tá si ju neudržala naveky. V roku 903 prichádzajú Arabi a začína sa nové, kultúrne bohaté maurské obdobie. Mesto Palma sa mení na Medina Mayurqa a celý ostrov prechádza premenou – rozvíja sa záhradníctvo, zavlažovanie, astronómia, medicína i navigácia. Architektúra sa mení, pribúdajú vodné systémy a ďalšie stavby. Z tohto obdobia pochádzajú základy paláca Almudaina a arabské kúpele v Palme

Zlatý vek Kráľovstva Mallorca 

Rozmach pod islamskou vládou sa skončil v roku 1229, keď ostrov dobyla kresťanská armáda kráľa Jakuba I. Aragónskeho. Mallorca sa začleňuje pod Korunu aragónsku a stáva sa súčasťou kresťanského sveta. V nasledujúcich desaťročiach vzniká samostatné Kráľovstvo Mallorca (1276 – 1343), ktoré zažíva zlatý vek obchodu, remesiel a výstavby. Svedkom tejto doby sú niektoré z najvýznamnejších pamiatok ostrova – katedrála La Seu, hrad Bellver či majestátne gotické kláštory.  

V roku 1469, po svadbe Isabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho, sa Mallorca stáva na dlhé oddobie súčasťou Španielskeho kráľovstva. Zmena nastala až v roku 1983, kedy bol prijatý Štatút autonómie Baleárskych ostrovov. Odvtedy má Mallorca vlastnú regionálnu vládu a parlament, aj naďalej je však súčasťou Španielskeho kráľovstva a podlieha jeho ústave, zákonom aj centrálnej vláde v Madride. 

Súčasná Mallorca ako turistická destinácia 

Prvé hotely vznikajú na ostrove už v medzivojnovom období, no skutočný boom prichádza po roku 1950, keď sa Mallorca mení na jednu z najobľúbenejších dovolenkových destinácií. Ešte viac turistov prichádza po roku 1960, kedy bolo otvorené medzinárodné letisko Aeroport de Palma de Mallorca (PMI). Dnes patrí medzi najrušnejšie letiská v Španielsku, kam mieria desiatky miliónov cestujúcich ročne, najmä počas letnej sezóny