História Bulharska

Staroveké Bulharsko
Územie Bulharska bolo obývané už v roku 3 500 pred naším letopočtom Thrákmi. Tí boli známi ako skvelí gladiátori. Medzi najznámejšie, vtedy kolonizované územia patrili Apollonia (dnešný Sozopol), Anhialo ( Pomorie), Mesembria ( Nessebar), Odessos ( Varna) a Dionysopolis ( Balčik). V každom z miest sa zachoval celý rad archeologických pamiatok.
Stredoveká epocha v Bulharsku
Po páde Rímskej ríše čelilo územie nájazdom Gótov, Húnov a Avarov. Kontrolu nad regiónom nakoniec prevzali Bulhari. Bulharský jazyk, kultúra a náboženstvo sa ale nezachovali a boli nahradené slovanským jazykom a kresťanstvom.
V roku 865 konvertoval Boris I. na ortodoxné kresťanstvo. V tomto období zažívala krajina obdobie rozmachu. Hlavným mestom Bulharského kráľovstva bolo Veliko Tarnovo. Keď ho v rámci svojej dovolenky navštívite, uvidíte zachovalé historické centrum, hrad, rad kostolov a ďalšie pamiatky.
V bulharskej histórii je ďalším dôležitým míľnikom rok 1396. Bulharsko dobili otomanskí Turci a krajina bola až do roku 1878 tureckou provinciou. Po vojne Ruska s Tureckom bolo Turecko prinútené udeliť Bulharsku nezávislosť.
Moderná história Bulharska
V 1. balkánskej vojne (1912 – 1913) bojovalo Bulharsko spoločne s ostatnými členmi Balkánskej ligy. Víťazstvom získalo časť Macedónska, o ktorú ale po porážke znova prišlo v 2. balkánskej vojne (júl – august 1913).
Keď začala prvá svetová vojna, Bulharsko sa pripojilo k Nemecku. Jeho plán na znovuzískanie Macedónska však stroskotal. Po druhej prehre vládnuci Ferdinand abdikoval a vlády sa ujal jeho syn.
Ani v druhej svetovej vojne si Bulharsko nevybralo správnu stranu. To sa mu kruto vypomstilo. V roku 1944 zabralo bulharské územie Rusko a v auguste toho roku bola ustanovená komunistická vláda Kimona Georgieva.
Dnes patrí Bulharsko do Európskej únie a tiež je členom NATO.