História ostrova Rodos
Ostrov Rodos bol osídlený už v treťom tisícročí. Pri cestách Egypťanov a Feničanov do Stredomoria sa stal ich častou zastávkou. Okolo roku 1400 pred naším letopočtom ho obsadili Mykénčania a Kréťania, ktorí so sebou priniesli mykénsku kultúru. V 12. storočí sa Rodosania zapojili do trójskej vojny, neskôr ostrov dobyli Dórovia a založili tri samostatné mestá Lindos, Kamiros a Ialyssos, ktoré spoločne tvorili silný námorný zväz.
Prečo vznikol Rodoský kolos
Rodos získal v 6. storočí kolónie na Sicílii a na pobreží Francúzska, Talianska a Španielska. Vládu nad ostrovom prevzali po krátkej nadvláde Peržanov Aténčania a v roku 477 sa Rodos pripojil k Attickému námornému zväzu. V roku 408 vzniklo hlavné mesto Rodos.
Ostrov obliehal v 3. storočí pred naším letopočtom po celý rok Macedónčan Demetrios Poliorketes. Neuspel a na počesť víťazstva Rodosania vytvorili sochu Rodoský kolos, ktorá nemala vo svete obdobu. Bronzová socha s výškou 34 metrov patrila k siedmym divom antického sveta. Avšak netrvalo dlho, zemetrasenie spustošilo mesto a veľkú časť ostrova a kolos sa zrútil.
Rímsky Rodos
Rodos sa začína rozvíjať znova okolo 2. storočia pred našim letopočtom, a to vďaka finančnej podpore mnohých mestských štátov z oblasti dnešného Grécka. Stavby sa obnovujú a ostrov sa na čas stáva významnou námornou a obchodnou veľmocou.
Tunajší filozofi a rečnícke školy tu majú počas vtedajšieho kultúrneho rozmachu vynikajúcu povesť. Vzniká tu tiež množstvo mramorových sôch, medzi nimi napríklad slávne súsošie Laokoon, dnes umiestnené vo Vatikáne. Medzi tými, ktorí študovali na rodoských školách, boli i Cicero, Caesar, Pompeius, Brutus či Cassius, ktorý neskôr ostrov obliehal a okolo 3 000 sôch nechal previesť do Ríma.
V prvých storočiach nášho letopočtu dochádzalo k pustošeniu ostrova. Rodos prepadli v roku 269 Góti, v 7. storočí Peržania a neskôr Arabi. Od 11. storočia bojovali o Rodos Benátčania a s Janovčanmi. Benátčania síce na ostrove zriadili obchodné zastúpenie, avšak v roku 1243 Janovčania zvíťazili. Z toho obdobia pochádza veľké množstvo kostolov, neskôr prestavaných na mešity.
Turecký Rodos
Ostrov bol v rokoch 1309 až 1522 pod ochranou niekoľkých stoviek rytierov z radu johanitov. Pod vedením sultána Sulejmána však napadli ostrov roku 1522 Turci. Rytieri sa vzdali po šesťmesačnom odpore, Rodos opustili a usadili sa na Malte. Ostrov bol až do začiatku 20. storočia ovládaný Turkami. Počas tohto obdobia prišlo k hospodárskemu úpadku a veľa Grékov zo svojej rodnej zeme odišlo.
Rodos prešiel v roku 1912 v rámci súostrovia Dodekanessos pod správu Talianska, neskôr ho obsadili Nemci. Ostrov nakoniec prevzali Briti, ktorí Rodos v roku 1948 odovzdali späť Grécku.
Moderný Rodos
Na začiatku 20. storočia (1912) vystriedali Turkov Taliani. Tí mali s ostrovom veľké plány a chceli z neho urobiť „výkladnú skriňu“ svojho impéria. Reštaurovali pamiatky po rytieroch (často podľa vlastných estetických predstáv), vybudovali široké bulváre a administratívne budovy v štýle talianskeho racionalizmu. Po druhej svetovej vojne a krátkej britskej správe sa Rodos v roku 1948 definitívne pripojil ku Grécku. Dnes je administratívnym centrom súostrovia Dodekanéz.
Stredoveké mesto Rodos – dedičstvo UNESCO
V roku 1988 bolo staré mesto Rodos zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, pretože spája grécku, byzantskú, rytiersku aj osmanskú históriu a pamiatky. Čo vidieť v starom meste:
- Ulica Rytierov (Ippoton): Takmer 600 metrov dlhá ulica, kde mali svoje sídla (tzv. jazyky) jednotlivé národné vetvy rádu. Je to jedna z najvýznamnejších a najlepšie zachovaných stredovekých ulíc v Európe.
- Mestské hradby a brány: Odporúčame prechádzku po hornej časti hradieb (vstup cez Palác veľmajstrov v obmedzených hodinách), odkiaľ uvidíte hlboké priekopy, ktoré nikdy neboli naplnené vodou, ale slúžili ako pastviny.
- Prístav Mandraki: Tu môžete obdivovať tri staré veterné mlyny a pevnosť sv. Mikuláša, ktorá strážila vjazd do prístavu. Práve tu podľa tradície stával Rodoský kolos, hoci presné miesto dodnes nie je isté.
- Palác veľmajstrov (Kastello): Pôvodne ho postavili johaniti v 14. storočí, no Turci ho neskôr využívali ako väznicu a v 19. storočí ho výrazne poškodil výbuch skladu strelného prachu. Vo vnútri nájdete zaujímavú expozíciu o histórii ostrova.
- Mešita Sulejmana: Sultán Sulejman ju dal postaviť na mieste kresťanského kostola krátko po dobytí ostrova. Je to najväčšia osmanská pamiatka na Rodose.
- Židovská štvrť a Námestie morských koní (Plateia Evraion Martyron): Pred druhou svetovou vojnou tu žila jedna z najstarších sefardských židovských komunít na svete. Malá synagóga Kahal Shalom z roku 1577 je najstaršou synagógou v Grécku a v lete je otvorená pre návštevníkov.
