História slnečného ostrova Cyprus
Starovek: Od neolitu po rímsku provinciu
Významným míľnikom z dejín Cypru je obdobie okolo roku 1200 pred n. l., kedy sem dorazili Mykénčania, ktorí na Cyprus priniesli grécky jazyk, náboženstvo a kultúru. S týmto obdobím sa spája aj známy kult bohyne Afrodity. Podľa mýtov sa zrodila z morskej peny pri skalách Petra tou Romiou neďaleko Pafosu, kde neskôr vznikol dôležitý náboženský komplex.
V 6. storočí pred naším letopočtom ovládli Cyprus Peržania, neskôr sa dostal pod vládu Alexandra Veľkého a po ňom Ptolemaiovcov. V roku 58 pred n. l. prevzala kontrolu nad územím Rímska ríša, vznikali mestá, chrámy a monumentánle stavby. Najvýznamnejšou pamiatkou na toto obdobie sú rímske mozaiky v Pafose.
Stredovek: Byzancia, križiaci a benátske pevnosti
V roku 1191, počas tretej križiackej výpravy, obsadil ostrov anglický kráľ Richard I. Levie srdce. Tým sa začala takmer tristoročná éra francúzskej dynastie Lusignanovcov, počas ktorej bol Cyprus samostatným križiackym kráľovstvom. Z tohto obdobia pochádzajú gotické stavby v mestách a trojica obranných hradov v pohorí Pentadaktylos – Saint Hilarion, Buffavento a Kantara, ktoré kontrolovali severné pobrežie.
Koncom 15. storočia prebrala moc Benátska republika. Benátčania vnímali Cyprus ako predsunutú baštu proti expandujúcej Osmanskej ríši a investovali do radikálnej prestavby opevnení. Dôkazom sú masívne hviezdicové hradby v Nikózii a opevnenie prístavu vo Famaguste. Napriek tomu v roku 1571 ostrov dobyli Osmani, čím sa na Cypre na ďalšie tri storočia zakorenil islam a turecká kultúra.
Moderné dejiny Cypru a rozdelenie ostrova
Po rokoch národnooslobodzovacieho boja získal Cyprus v roku 1960 nezávislosť. Ústava mala garantovať rovnováhu medzi gréckou väčšinou (približne 80 %) a tureckou menšinou (okolo 18 %), no etnický konflikt na Cypre neustále rástol. Situácia vyvrcholila v roku 1974 štátnym prevratom cyperských Grékov podporovaným vojenskou juntou v Aténach, na čo Turecko reagovalo vojenskou inváziou. Tá viedla k de facto rozdeleniu ostrova.
Mnohých cestovateľov dnes z geopolitického hľadiska zaujíma, či Cyprus je v NATO. Odpoveď je nie, na rozdiel od Grécka a Turecka samotná Cyperská republika nie je členom NATO.
Zelená línia v Nikózii
Táto nárazníková zóna prechádza aj historickým centrom Nikózie, ktorá zostáva posledným rozdeleným hlavným mestom v Európe. Ako demilitarizovaná zóna je pod kontrolou medzinárodných síl a už desaťročia tu pôsobí mierová vojenská misia. Od roku 2003 je režim na hranici voľnejší, takže domáci aj turisti môžu cez určené checkpointy (napríklad na ulici Ledra v Nikózii) prechádzať z jednej časti do druhej s platným cestovným pasom.
Historické pamiatky Cypru pod ochranou UNESCO
Choirokoitia: Významné neolitické sídlisko v Stredomorí
Pozostatky opevnenej osady Choirokoitia nájdete na svahu neďaleko Larnaky. Lokalita pochádza zo 7. až 4. tisícročia pred n. l. Pri prechádzke náleziskom uvidíte rekonštruované kruhové kamenné obydlia postavené tesne vedľa seba. Práve archeologické nálezy z týchto miest pomohli vedcom objasniť, ako vyzerala spoločenská štruktúra, remeslá a pohrebné rituály najstarších obyvateľov ostrova.Staroveký Pafos: Rímske vily, mozaiky a Kráľovské hrobky
Celé nálezisko v Pafose má status svetového dedičstva a vystavuje pod holým nebom odkryté základy rímskych domov z 2. až 5. storočia n. l. Na ich podlahách si môžete prezrieť rozsiahle, detailne zachované mozaiky vyobrazujúce grécku mytológiu. Súčasťou chránenej zóny sú aj Kráľovské hrobky, monumentálne podzemné komplexy vytesané do skaly z 4. storočia pred n. l., kde boli pochovávaní vysokí úradníci.Pohorie Troodos: Desať maľovanýh byzantských kostolov
V odľahlých horských údoliach pohoria Troodos sa zachovali dedinské kostoly, ktoré navonok splývajú s vidieckou architektúrou. Ich vnútro však ukrýva vzácne fresky z obdobia od 11. do 16. storočia, ktoré reprezentujú vývoj byzantskej monumentálnej maľby. Navštíviť môžete napríklad kostol Panagia tou Araka pri dedine Lagoudera.