História

História slnečného ostrova Cyprus

Pôvodné obyvateľstvo

Prví obyvatelia sa na Cypre objavili asi v roku 8 500 pr. n. l. Stáli obyvatelia boli na ostrove už v 7. tisícročí pr. n. l. Dokazujú to masívne kamenné stavby z tohto obdobia, pripomínajúce včelíny, v jednom z najstarších neolotických sídlisk Chirokitia.

Okolo roku 3500 sa začalo s ťažbou medi, vďaka ktorej sa začal hospodársky rozvoj Cypru a čoskoro sa stal centrom obchodu. Meď však nepriniesla len pozitíva. Kvôli jej ťažbe sa spotrebovalo toľko dreva, že na pôvodne zelenom ostrove zostalo len asi 18 % lesov.

Po roku 1 600 pr. n. l. zažil ostrov niekoľko konfliktov. V tejto súvislosti boli vybudované mnohé pevnosti. Vtedy sa tu natrvalo usídlili prví grécki obyvatelia z Mykéna ostrov získal zmiešaním kultúr grécku identitu. Od roku 1 200 pr. n. l. začali vznikať prvé mestské kráľovské štáty.

V 6. storočí si územie Cypru privlastnili Peržania.

V roku 333 pr. n. l. prešiel ostrov pod správu Alexandra Veľkého. Po jeho smrti v roku 323 pr. n. l. pripadol Ptolemájovcom a v roku 49 pr. n. l. prevzali vládu Rimania.

V 4. storočí sa na Cypre začalo šíriť kresťanstvo. Nasledovala výstavba kostolov a kláštorov a Cyprus sa priradil k Byzantskej ríši.

V roku 649 si začali ostrov nárokovať Arabi. Ich nájazdy mali na svedomí zničenie množstva významných miest, medzi nimi napríklad Kition (dnešná Larnaka).

Pre Cyprus to znamenalo 300 rokov trvajúci konflikt medzi kresťanmi a moslimami.

Križiacke výpravy

Jedenáste storočie bolo obdobím križiackych výprav. Cyprus v nich zohrával rolu strategického bodu.

V 12. storočí padol ostrov do rúk kráľa Richarda Levie srdce a v roku 1260 bola ustanovená rímskokatolícka cirkev. Vtedy vzniklo množstvo gotických stavieb a križiackych pevností.

V 14. storočí bol ostrov dobre prosperujúcim územím. Zisky mu plynuli najmä vďaka zásobovaniu križiakov. Zároveň bol ale aj častým cieľom pirátskych nájazdov. Rok 1571 znamenal víťazstvo Turkov nad Cyprom – a tí ho potom pripojili k Osmanskej ríši.

Novodobá história ostrova

V roku 1878 prebrali správu nad ostrovom Briti. Formálne ale patril ostrov stále Turecku. Až v roku 1914, kedy sa Turecko postavilo na stranu Nemecka v 1. svetovej vojne, prevzala vládu nad ostrovom Veľká Británia.

Gréci a cyperskí Turci v roku 1959 na čele s arcibiskupom Makariom III. založili spoločnú vládu a v roku 1960 získali nezávislosť. Národnostné spory a tlak zo strany Grécka a Turecka ale viedli k invázii jednotiek OSN. V roku 1974 prišla invázia z tureckej strany. Výsledkom bola okupácia 37 % cyperského územia a 200 000 cyperských Grékov bolo násilne presunutých na juh ostrova.

V roku 1983 vyhlásilo Turecko Severocyperskú tureckú republiku (North Cyprus Turkish Republic), ktorú ale nikto iný okrem Turecka neuznal.