Zobraziť menu
zavřít
Lanzarote bol možno zo všetkých Kanárskych ostrovov osídlený ako prvý, veď fenickí obchodníci tu pristáli už niekedy v roku 1100 pred našim letopočtom. Domorodý názov ostrova Tyterogakat (či Tytheroygatra) odkazuje k berberským Tuaregom zo stredného Alžírska. Bližšie určenie a pomenovanie Lanzarote i celých Kanárov vykonali starovekí učenci Plinius starší a Klaudios Ptolemaios.
Moderné dejiny Lanzarote začínajú až po priplávaní janovského obchodníka menom Lanzerotto Malocello v roku 1312. Na prvý pohľad je tak jasné, odkiaľ Lanzarote získalo svoje súčasné pomenovanie, ktoré sa prvýkrát objavilo na mape Angelina Dulcerta v roku 1339.
Do boja o ostrov medzi Španielmi a Portugalcami zasiahli v roku 1402 normanskí dobrodruhovia Jean de Béthencourt a Gadifer de la Salle. Svojimi činmi výrazne napomohli k podrobeniu Gaunčov, pôvodných obyvateľov ostrova, k ich obráteniu na kresťanstvo a k ovládnutiu ostrova Kastilským kráľovstvom.
Definitívne sa tak stalo na základe zmluvy z Alcáçovasu, v ktorej sa Portugalsko v roku 1479 svojich práv v prospech budúceho Španielskeho kráľovstva vzdalo. Hlavným mestom sa stala Vila Real, dnešná Teguise.
Prelom 16. a 17. storočia sa niesol v znamení lúpežných pirátskych útokov na ostrov. Oveľa ničivejšie však boli gigantické sopečné erupcie trvajúce nepretržite šesť rokov medzi rokmi 1730 a 1736. Vďaka nim má však Lanzarote svoje dnešné neopakovateľné kúzlo. Stačí sa vydať na dobrodružnú cestu do národného parku Timanfaya.
Po dvoch emigračných vlnách v nasledujúcich desaťročiach sa začala postupne vyvíjať priemyselná výroba a chov červeca nopálového (cochinilla) na červené farbivo. V polovici 19. storočia sa hlavným mestom stalo Arrecife, ktorého prístav získaval na obchodnej dôležitosti.
Lanzarote získalo v roku 1912 v rámci Španielska spolu s ďalšími Kanárskymi ostrovmi čiastočnú samosprávu . Predzvesťou rozvoja cestovného ruchu na ostrove sa stalo otvorenie dvoch hotelov v pobrežnej oblasti Puerto del Carmen v roku 1967. Ale to už je vlastne horúca súčasnosť.
