Zobraziť menu
zavřít
Ako sa praobyvatelia dostali na Kanárske ostrovy, to je doteraz záhadou. Podľa výpovedí prvých Európanov, ktorí k ostrovom doplávali, nemali domorodci ani moreplavecké znalosti, ani žiadne plavidlá.
Prví obyvatelia si vtedy hovorili Majos nebo Mahos (Maho = zem). Španieli si toto označenie neskôr upravili Majoreros, čo zostalo dodnes. Pôvodne bol ostrov známy pod menom Herbania.
V 14. storočí ostrov dobyl Jean de Béthencourt. V roku 1402 sa mu vzdali vládcovia ostrova Guize a Ayoze a prijali kresťanskú vieru. Pôvodní obyvatelia sa rýchle zmiešali s osadníkmi z Normandie, Gaskonska a hlavne z Andalúzie. Bolo založené mesto Betancuria a z ostrova sa pomaly stávala prosperujúca oblasť.
16. storočie znamenalo pre Fuerteventuru obdobie invázií zo strany obchodníkov s otrokmi. Na konci 16. storočia pirát Arráez vyplienil zem, zapálil celé dediny vrátane hlavného mesta a zajal väčšinu obyvateľstva.
Intenzívna ťažba dreva a nadmerné využívanie pôdy rýchlo viedli k vysušeniu vodných prameňov a pôdnym eróziám. Spolu s dlhými suchami a rozmnožením sarančí bola krajina onedlho na pokraji hospodárskej kríze.
V 19. storočie prichádzajú hladomory. Obyvateľom neostáva nič iné ako odísť z ostrova. Cieľom miestnych obyvateľov sú ostrovy a mladé štáty Latinskej Ameriky ako Mexiko, Venezuela, Kuba alebo Brazília.
50. roky 20. storočia sú obdobím rozvoja obchodu. Obyvateľstvo sa sťahuje z tradičných sídlisk na pobrežie a stavajú sa prístavné mestá. Vzniká i Gran Tarajal, prístav na vývoz rajčín, tradičnej plodiny ostrova.
Dnes je pre ostrov najdôležitejší turistický ruch.
