Pamukkale a Hierapolis, dva skvosty na jednom mieste
Snehobiele vápencové kaskádovité terasy s modrými jazierkami
Pamukkale môžeme bez ostychu nazvať jedným zo zázrakov prírody. Rovnako úchvatné je nadväzujúce mesto Hierapolis preslávené ako kúpeľné centrum staroveku.
Komplex Pamukkale a
Hierapolis leží vo vnútrozemí
Turecka asi 14 kilometrov severne od mesta Denizli. Je to v hornatej oblasti nad údolím Cürüksu, prítokom veľkej rieky Menderes vlievajúcej sa 200 kilometrov západne do
Egejského mora pri gréckom ostrove
Samos. Z Tureckej riviéry je lokalita dostupná približne za 3 hodiny autobusom.
Pamukkale, kúpele ako žiadne iné
Príroda vytvára termálne pramene Pamukkale už 14 tisíc rokov. Vznikli pôsobením stekajúcej minerálnej vody, ktorá sa usadzuje na skale v mieste tektonického zlomu. Prírodné kúpele Pamukkale sú od roku 1988 zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva
UNESCO.
V tesnom susedstve vápencových terás vzniklo v 2. storočí pred n. l. mesto Hierapolis. Za vlády Rimanov a Byzantíncov prekvitalo, avšak časté zemetrasenia nakoniec donútili obyvateľov odísť. Vchádzalo sa do neho monumentálnou Domiciánovou bránou z 1. storočia n. l., od ktorej viedli hradby a hlavná, tzv. stĺpová ulica. Mierila k divadlu a k Byzantskej bráne zo 6. storočia, chrániaca mesto proti arabským nájazdom.
Hierapolis, dedičstvo starých čias
Hierapolská nekropola (pohrebisko), s takmer 1200 hrobmi, je druhá najväčšia v Anatólii. Za ňou stojí budova bývalých rímskych kúpeľov z 3. storočia n. l., o storočie neskôr (keď kresťanstvo povýšilo na štátne náboženstvo) prestavaná na kostol.
Blízko archeologického múzea v Hierapoli, na mieste údajného umučenia apoštola sv. Filipa, ktorého pamiatke mal byť pôvodne zasvätený, sa krčí polorozpadnutý byzantský kostol. Vedľa nájdete trosky Apollonovho chrámu, do ktorého (ako v Delfách) chodili kňazi za veštkyňou, čerpajúcou inšpiráciu z toxických výparov priľahlého prameňa. Južne odtiaľto uvidíte rozsiahle zvyšky jedného z prvých kresťanských chrámov (z 1. storočia po Kristovi) vôbec.
