Významné historické míľniky Albánska
Prehistória a starovek
Po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 n. l. sa Albánsko stalo súčasťou Východorímskej, resp. Byzantskej ríše. Množstvo pamiatok z gréckeho, rímskeho, byzantského i benátskeho obdobia si môžete pozrieť v Butrinte, ktorý je zapísaný aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Za videnie tiež stoja byzantské kostoly v Berate.
Pod nadvládou Osmanskej ríše
Osmani priniesli do regiónu islamskú kultúru, náboženstvo aj svoje administratívne štruktúry. Z tohto obdobia sa v Albánsku zachovala napríklad Ethem Beyova mešita v Tirane, Mešita Murad Bey v meste tisícich okien Berat či mesto Gjirokastër, plné tradičných kamenných domov, mešít a bazárov. Život počas osmanskej nadvlády dobre dokladuje Hrad Krujë v rovnomennom meste Krujë, v ktorom nachádza osmanský bazár a etnografické múzeum.
Legendárny vojenský veliteľ Skanderbeg
Aj preto sa po celej krajine stretnete s rôznymi pamätníkmi, múzeami, sochami (tá najvýznamnejšia stojí v Tirane), pomenovanými po Skanderbegovi. Jeho meno nesú aj ulice, jeho podobizeň je na minciach a na jeho počesť sa dodnes organizujú rôzne festivaly a oslavy.
Moderné dejiny a samostatnosť
Po skončení druhej svetovej vojny sa v krajine k moci dostali komunisti na čele s Enverom Hodžom a Albánsko sa 11. 1. 1946 stalo ľudovou republikou. Komunistická éra bola charakteristická zatváraním všetkých náboženských inštitúcií, budovaním bunkrov a zakotvením socializmu v ústave. Albánsko sa dokonca vyhlásilo za prvý ateistický štát na svete.
Veľký zvrat smerom k demokracii nastal až na prelome 80. a 90. rokov. V roku 1991 padol v krajine komunistický režim a začal sa prechod smerom k trhovej ekonomike. Prvým demokraticky zvoleným prezidentom bol Sali Berisha. Krušné časy však ešte len krajinu čakali. Rok 1997 znamenal pre Albánsko vážnu politickú a ekonomickú krízu, ktorá vyústila do nepokojov a zrútenia vlády.