Významné historické míľniky Albánska

Albánsko má bohatú a pohnutú históriu, ktorá sa tiahne od staroveku až po moderné časy. Územie so strategickou polohou pri Jadrane bolo v priebehu času pod nadvládou Grékov, Rimanov či Osmanov. Ako svedectvo rôznych kultúr sa v krajine zachovalo niekoľko pozoruhodných pamiatok

Prehistória a starovek 

V staroveku bolo územie dnešného Albánska osídlené Ilýrmi. Najstaršie zdokumentované osídlenie územia Albánska týmto kmeňom pochádza z doby okolo roku 2000 pred n. l. Po páde Ilýrskej civilizácie sa územie dostalo pod kontrolu Rímskej ríše, čo prinieslo obdobie relatívnej stability a rozkvetu. Významným rímskym mestom bolo napríklad mesto Drač (tiež Durrës), v ktorom si môžete pozrieť pôvodný amfiteáter, byzantské hradby aj pozostatky starovekých kúpeľov. 

Po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 n. l. sa Albánsko stalo súčasťou Východorímskej, resp. Byzantskej ríše. Množstvo pamiatok z gréckeho, rímskeho, byzantského i benátskeho obdobia si môžete pozrieť v Butrinte, ktorý je zapísaný aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Za videnie tiež stoja byzantské kostoly v Berate

Pod nadvládou Osmanskej ríše  

Počas 11. až 14. storočia sa územie Albánska ocitlo pod vplyvom rôznych mocností vrátane Bulharskej ríše, Srbského kráľovstva a Benátskej republiky. V 15. storočí ho výrazne zasiahla osmanská expanzia, ktorá vládla Albánsku viac než štyri storočia.  

Osmani priniesli do regiónu islamskú kultúru, náboženstvo aj svoje administratívne štruktúry. Z tohto obdobia sa v Albánsku zachovala napríklad Ethem Beyova mešita v Tirane, Mešita Murad Bey v meste tisícich okien Berat či mesto Gjirokastër, plné tradičných kamenných domov, mešít a bazárov. Život počas osmanskej nadvlády dobre dokladuje Hrad Krujë v rovnomennom meste Krujë, v ktorom nachádza osmanský bazár a etnografické múzeum.  
Durres port
Gjiri i Lalzit beach

Legendárny vojenský veliteľ Skanderbeg 

Z obdobia nadvlády osmanskej ríše pochádza aj národný albánsky hrdina, Skanderbeg, vlastným menom Gjergj Kastrioti. Jeho úspešné vojenské razenie voči osmanskej nadvláde v 15. storočí a schopnosť zjednotiť rôzne albánske klany mu zabezpečili legendárny status.  

Aj preto sa po celej krajine stretnete s rôznymi pamätníkmi, múzeami, sochami (tá najvýznamnejšia stojí v Tirane), pomenovanými po Skanderbegovi. Jeho meno nesú aj ulice, jeho podobizeň je na minciach a na jeho počesť sa dodnes organizujú rôzne festivaly a oslavy. 

Moderné dejiny a samostatnosť 

Moderné dejiny Albánska sa začínajú písať v roku 1912, keď Albánsko vyhlásilo nezávislosť od Osmanskej ríše. V roku 1928 sa Albánsko stalo kráľovstvom a Ahmed Zogu vládol zemi ako kráľ Zogu I.  

Po skončení druhej svetovej vojny sa v krajine k moci dostali komunisti na čele s Enverom Hodžom a Albánsko sa 11. 1. 1946 stalo ľudovou republikou. Komunistická éra bola charakteristická zatváraním všetkých náboženských inštitúcií, budovaním bunkrov a zakotvením socializmu v ústave. Albánsko sa dokonca vyhlásilo za prvý ateistický štát na svete

Veľký zvrat smerom k demokracii nastal až na prelome 80. a 90. rokov. V roku 1991 padol v krajine komunistický režim a začal sa prechod smerom k trhovej ekonomike. Prvým demokraticky zvoleným prezidentom bol Sali Berisha. Krušné časy však ešte len krajinu čakali. Rok 1997 znamenal pre Albánsko vážnu politickú a ekonomickú krízu, ktorá vyústila do nepokojov a zrútenia vlády. 

Kandidát na vstup do Európskej únie 

V roku 2009 sa Albánsko stalo členom NATO a oficiálne požiadalo o vstup do EÚ. Momentálne má štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, ktorý získalo v roku 2014. Proces pristúpenia Albánska do Európskej únie však stále prebieha a krajina musí splniť rôzne kritériá a podmienky, aby sa mohla stať plnoprávnym členom EÚ.