Zobraziť menu
zavřít
Najstaršie osídlenie oblasti sa datuje zhruba do 8. tisícročia pred naším letopočtom. Rimania v Írsku (ostrov nazývali Hibernia) nikdy nezískali pevné pozície. V 6. až 3. storočí pred Kristom na írske územie migrujú keltské kmene a zakladajú remeselne vyspelú a pomerne mierumilovnú kultúru.
Po roku 400 sa na ostrove – najmä zásluhou prvého írskeho biskupa a patróna krajiny, svätého Patrika – začína šíriť kresťanstvo. Vyrastá tu množstvo unikátnych sakrálnych stavieb, najmä kláštorov a kostolov.
Od 7. storočia krajinu drancujú vikingské nájazdy. Dáni na pobreží zakladajú osady, z ktorých postupne vznikajú dnes najväčšie írske mestá vrátane Dublinu. Vyhnať Vikingov z krajiny sa podarilo až okolo roku 1014. Íri sú však nejednotní a štát sa drobí na množstvo menších kráľovstiev a kmeňových zväzov.
Po legendárnej bitke pri Hastings (1066) do Írska z Británie prenikajú Normani a miešajú sa s pôvodným obyvateľstvom. V 13. storočí je takmer celý ostrov v područí normanskej šľachty a sú zakázané sobáše medzi Angličanmi a Írmi. V bitke pri Kinsale (1601) bola porazená vzbúrená ulsterská šľachta vedená grófom Hughom O'Neill. Následná emigrácia jeho prívržencov ("Útek grófov" - Flight of the Earls) ohlasovala úpadok katolíckeho Írska.
V roku 1652 krajinu plienia Cromwellove vojská, pretože Íri stáli na strane Karola I. Pre obyvateľstvo predstavuje táto perióda veľmi temné obdobie. Väčšina pôdy je katolíkom zabavená, prechádza do majetku protestantov a začína sa obdobie bezohľadných náboženských vojen. Viliam III. Oranžský neskôr definitívne poráža katolícke vojská a koncom 17. storočia sú z krajiny vyhnaní katolícki kňazi.
Až v roku 1792 získava Írsko samostatný parlament a stáva sa prakticky nezávislé od Veľkej Británie, s ktorou má spoločnú len hlavu štátu. Po Veľkej francúzskej revolúcii sa Írsko snaží osamostatniť aj od vplyvu britských monarchov. Reakciou na írske povstanie (1798) však bolo rozpustenie írskeho parlamentu a o 3 roky neskôr pripojenie priamo k Veľkej Británii.
Situácia chudobných obyvateľov vtedy nebola jednoduchá, zvlášť po niekoľkých devastujúcich hladomorov na čele s katastrofálnym veľkým írskym hladomorom (1845 až 1849). Vo veľkom preto hromadne migrujú, najmä do Ameriky. Po celom svete dnes žije okolo 80 miliónov Írov.
Snahy o samostatnosť Írska opäť zosilneli v priebehu prvej svetovej vojny. Významné v tomto období bolo tzv. veľkonočné povstanie (1916), hoci jeho vodcovia boli nakoniec popravení. V roku 1922 vzniká odtrhnutím 26 grófstiev od britskej koruny Írsky slobodný štát, ktorý je konštitučnou monarchiou. V úplnom područí Anglicka zostáva len dodnes nepokojný sever krajiny.
Súčasná Írska republika bola vyhlásená v roku 1949.
