Výlet do histórie Maurícia
Ostrov Maurícius poznali už Arabi v 10. storočí, hoci ľudia sa tu zrejme objavili ešte skôr. Písomné správy zo starších období sa však nezachovali. Významnejší vplyv tu zanechali až Portugalci začiatkom 15. storočia, ktorí ho využívali ako zastávku na ceste do Indie. Po nich prišli Holanďania.
Storočia pod Holandskom
Holanďania pristáli na ostrove v roku 1598 a pomenovali ho Prins Maurits van Nassaueiland na počesť princa Mórica Oranžského. V roku 1638 tu vznikla prvá stála osada, začala sa ťažba dreva a pestovanie cukrovej trstiny. Keď sa zásoby vyčerpali a krajinu sužovali cyklóny, suchá a škodcovia, Holanďania v roku 1710 Maurícius opustili. Za krátke obdobie vyrúbali väčšinu lesov a vyhubili mnohé živočíchy vrátane vtáka dodo.
Francúzska éra a rozkvet ostrova
V roku 1715 sa moci ujali Francúzi, ktorí ostrov premenovali na Île de France. Do dvoch desaťročí z neho urobili významné námorné centrum – zakladali lodenice, vojenské základne a opäť obnovili pestovanie trstiny. Obyvateľov bolo už vyše 33-tisíc, z čoho väčšinu tvorili otroci. Počas napoleonských vojen v roku 1810 prevzali ostrov Briti, ktorí tu vládli takmer 150 rokov. Napriek tomu sa francúzsky jazyk, kultúra i tradície zachovali.
Príchod Indov a hospodársky úpadok
Od polovice 19. storočia prichádzali na ostrov tisíce pracovníkov z Indie, ktorí po zrušení otroctva (1835) nahradili pracovnú silu na plantážach trstiny. Koncom storočia však prišla ekonomická kríza. Po otvorení Suezského prieplavu (1869) stratil Maurícius význam strategického prístavu a pokles cien cukru zas zasiahol celé hospodárstvo.
Cesta k nezávislosti
V roku 1886 bolo zavedené volebné právo, ktoré spočiatku využívalo len 2 % obyvateľov. Od roku 1947 mohli voliť všetci gramotní nad 21 rokov a od 1958 už všetci bez rozdielu. Do vlády sa dostali strany s indickým pôvodom, ktoré presadzovali nezávislosť. Tú Maurícius získal 12. marca 1968, a to úplne nenásilne.
Spor o súostrovie Chagos
Po vyhlásení nezávislosti sa rozpútala kritika Veľkej Británie a USA pre odčlenenie súostrovia Chagos, ktoré dovtedy patrilo k Mauríciu. Briti ho počas studenej vojny prenajali Američanom na zriadenie vojenskej základne. Asi 1 800 obyvateľov bolo presídlených na Maurícius a Seychely, bez možnosti návratu – ich snahy zostali nevypočuté až do 21. storočia. Základňa mala pôvodne stáť na ostrove Aldabra pri Madagaskare, no pre výskyt vzácnych korytnačiek od toho upustili.
Moderná doba a súčasnosť
Počas britskej éry sa ostrov modernizoval – vznikali hotely, golfové ihriská a kvalitná infraštruktúra. Dnes je Maurícius moderný štát a vyhľadávaná destinácia turistov z celého sveta. Prílev návštevníkov je pritom regulovaný, aby si ostrov zachoval svoj pôvodný ráz, prírodné bohatstvo a podmorskú krásu. Z hľadiska geopolitiky je Maurícius jeden z najstabilnejších štátov v Afrike.
Pamiatky Maurícia, ktoré sa zachovali dodnes
Ak vás fascinuje história, Maurícius ponúka množstvo miest, kde môžete nahliadnuť do jeho pestrých dejín. Niektoré pamiatky sú zapísané na zozname UNESCO, iné pripomínajú obdobie kolonizácie či boj o slobodu. Tu sú miesta, ktoré sa oplatí navštíviť:
- Le Morne Brabant – ikonický skalný masív na juhozápade ostrova, zapísaný na zozname UNESCO. V 18. a začiatkom 19. storočia slúžil ako útočisko pre otrokov.
- Port Louis – hlavné mesto vás vtiahne do koloniálnej minulosti. Objavíte tu historické budovy, múzeá, rušný trh aj staré pevnosti s výhľadom na prístav.
- Veže Martello – britské obranné veže z 19. storočia, postavené na ochranu ostrova pred francúzskymi útokmi. Jedna z nich v La Preneuse je sprístupnená ako múzeum.
- Múzeum Blue Penny – uchováva svetovo preslávené modré a červené známky „Post Office“ z roku 1847, jedny z najvzácnejších na svete.
- Aapravasi Ghat – UNESCO lokalita pripomína príchod prvých indických pracovníkov po zrušení otroctva. Z komplexu bývalých skladov sa stal pamätník.
