Zobraziť menu
zavřít
Prví obyvatelia sa na Cypre objavili asi v roku 8500 a stáli obyvatelia žili na ostrove už v 7. tisícročí. Dokazujú to masívne kamenné stavby v jednom z najstarších neolitických sídlisk Chirokitia pripomínajúce včelín.
Okolo roku 3500 sa začalo s ťažbou medi, vďaka ktorej sa začal hospodársky rozvoj Cypru a čoskoro sa stal centrom obchodu. Meď však nepriniesla len pozitíva. Kvôli jej ťažbe sa spotrebovalo toľko dreva, že na pôvodne zelenom ostrove zostalo len asi 18 % lesov.
Po roku 1600 zažil ostrov niekoľko konfliktov, kvôli ktorým bolo vybudovaných množstvo pevností. Vtedy sa tu natrvalo usídlili prví grécki obyvatelia Mykén a ostrov získal zmiešaním kultúr grécku identitu. Od roku 1200 začali vznikať prvé mestské kráľovské štáty.
V 6. storočí si územie Cypru privlastnili Peržania. V roku 333 prešiel pod správu slávneho vojvodcu Alexandra Veľkého. Po jeho smrti o desať rokov neskôr pripadol Ptolemaiovcom. V roku 49 pred naším letopočtom prevzali vládu nad Cyprom Rimania.
V 4. storočí nášho letopočtu sa na Cypre začalo šíriť kresťanstvo. Nasledovala výstavba kostolov a kláštorov a Cyprus sa priradil k Byzantskej ríši.
V roku 649 si začali na ostrov nárokovať Arabi. Ich nájazdy mali na svedomí zničenie množstva významných miest, medzi nimi napríklad Kition (dnešná Larnaka). Pre Cyprus to znamenalo 300 rokov trvajúci konflikt medzi kresťanmi a moslimami. Jedenáste storočie bolo obdobím križiackych výprav. Cyprus v nich zohrával rolu strategického bodu.
V 12. storočí padol ostrov do rúk kráľa Richarda Levie srdce a v roku 1260 bola ustanovená rímskokatolícka cirkev. Vtedy vzniklo množstvo gotických stavieb a križiackych pevností.
V 14. storočí bol ostrov dobre prosperujúcim územím. Zisky mu plynuli najmä vďaka zásobovaniu križiakov. Zároveň bol ale aj častým cieľom pirátskych nájazdov. Rok 1571 znamenal víťazstvo Turkov nad Cyprom – a tí ho potom pripojili k Osmanskej ríši.
V roku 1878 prebrali správu nad ostrovom Briti. Formálne ale patril ostrov stále Turecku. Až v roku 1914, kedy sa Turecko postavilo na stranu Nemecka v prvej svetovej vojne, prevzala Veľká Británia nad ostrovom vládu kompletne.
Gréci a cyperskí Turci v roku 1959 na čele s arcibiskupom Makariom III. založili spoločnú vládu a v roku 1960 získali nezávislosť. Národnostné spory a tlak zo strany Grécka a Turecka ale viedli k invázii jednotiek OSN. V roku 1974 prišla invázia z tureckej strany. Výsledkom bola okupácia 37 % cyperského územia a 200 000 cyperských Grékov bolo násilne presunutých na juh ostrova.
V roku 1983 vyhlásilo Turecko Severocyperskú tureckú republiku (North Cyprus Turkish Republic), ktorú ale nikto iný okrem Turecka neuznal.
