×

Máme radost, že se Vám nabídka líbí. Ozveme se co nejdříve!

Veľká história Belgického kráľovstva

K najstarším preukázaným etnikám žijúcim na území medzi Ardenami a pobrežím Severného mora patria keltské kmene označované ako Belgovia. Po páde Rímskej ríše, v období sťahovania národov na úsvite stredoveku, patrilo belgické územie pod Franskú ríšu. Po jej rozpade vzniklo postupne niekoľko malých feudálnych panstiev, ktoré až v 15. storočí zjednotili burgundskí šľachtici do celku nazývaného Sedemnásť provincií.

Bruggy,-rovnako-ako-cele-Belgicko,-dychaju-historiou.jpg

V reformačnom období (16. storočie) sa krajina nábožensky rozdelila na juh (Valónsko) pod vplyvom katolíckeho Francúzska a sever (Flámsko), ovplyvňované protestantským Holandskom. Spory a trenice medzi obidvoma regiónmi prebiehajú v podstate až do súčasnosti.

Belgicko vo víre vojen a revolúcií

Koncom tridsaťročnej vojny Belgicko definitívne ovládli španielski Habsburgovci (predtým stratili v rámci holandskej revolúcie vplyv nad Holandskom). Od roku 1713 vládla nad Belgickom rakúska vetva Habsburgovcov, počas napoleonských vojen ho obsadili Francúzi. Po Napoleonovej bitke pri Waterloo (pár kilometrov južne od Bruselu) pripadlo Belgicko susednému Spojenému kráľovstvu holandskému.

V roku 1830 prebehla revolúcia, štát sa vymanil z holandskej nadvlády a vznikla autonómna monarchia. Prvým kráľom sa stal Leopold I., zakladateľ belgickej línie sasko-cobursko-gothajskej dynastie. Kráľovstvo sa čoskoro stalo jednou z koloniálnych veľmocí a bohatlo hlavne z nerastných surovín a obchodu s otrokmi v africkom Kongu. Kráľ Leopold II. bol v tom období považovaný za najbohatšieho človeka na svete.

Zjednotené Belgicko a jeho budúcnosť

V priebehu obidvoch svetových vojen bolo Belgicko okupované silnejším Nemeckom. Po skončení druhej svetovej vojny sa Belgicko stalo jedným zo zakladajúcich členov NATO (1949, sídlo v Bruseli) a neskôr Európskej únie (vznikla ako Európske hospodárske spoločenstvo v roku 1958).

V roku 1970 bol do ústavy pridaný princíp troch „kultúrnych spoločenstiev“ zložený z troch hlavných autonómnych regiónov – flámskeho, frankofónneho a nemeckého. Snahy o nacionalistické rozdelenie Belgicka rôznymi vnútornými politickými frakciami však pretrvávajú i v 21. storočí a dlhoročná nevraživosť medzi flámskou a valónskou časťou je stále viditeľná.

Chcem získavať informácie o zaujímavých produktoch a ponukách a rád vám poskytnem spätnú väzbu k vašim službám
Chcem, aby ste obsah a ponuky prispôsobili mojim záujmom a preferenciám