História severného Cypru 

História severného Cypru patrí k najpestrejším v celom Stredomorí a vytvára pridanú hodnotu dovolenky v tejto časti krajiny. Na relatívne malom území tu nájdete stopy starovekých civilizácií, križiackych rytierov, osmanských vládcov aj britskej správy. Výhodou je, že mnohé historické pamiatky nie sú také komerčné ani preplnené ako v iných stredomorských destináciách, vďaka čomu si ich môžete vychutnať v pokojnejšej atmosfére a často aj za priaznivejšie vstupné. 

Prehistória a antické mestské štáty 

Najstaršie osídlenie ostrova dokumentujú neolitické náleziská z obdobia približne 9 000 až 8 500 pred n. l., kedy tu vznikali prvé kamenné poľnohospodárske osady. Vďaka ložiskám medi a polohe na dôležitých námorných trasách sa Cyprus v dobe bronzovej premenil na významné obchodné centrum, čo sem postupne priviedlo Feničanov, Asýrčanov, Peržanov aj Macedónčanov pod vedením Alexandra Veľkého. Najvýraznejší kultúrny základ však ostrovu vtlačili starovekí Gréci, ktorí na pobreží zakladali samostatné mestské štáty. 

Medzi najvýznamnejšie antické centrá patril Salamis založený v 11. storočí, situovaný severne od dnešného mesta Famagusta. Vo svojich časoch bol hlavným mestom ostrova a obchod sa tu ukážkovo rozvíjal. Počas prechádzky týmto archeologickým areálom môžete navštíviť monumentálne rímske divadlo, mozaiky v starovekých kúpeľoch a rozsiahle antické centrum telesnej prípravy a vzdelávania. Ďalšími kľúčovými strediskami boli Soli na západe, známe svojimi bazilikami, a strategický prístav Kyrenia, ktorý zabezpečoval námorné spojenie s pevninou. 
Hrad St. Hilarion

Byzantská éra, križiacke výpravy a benátske pevnosti 

Po rozpadnutí Rímskej ríše prešiel Cyprus pod správu Konštantínopola, čím sa začala byzantská éra. Ešte predtým však ostrov zažil zásadný kultúrny obrat vďaka pôsobeniu apoštolov Barnabáša a Pavla, ktorí tu už v 1. storočí šírili kresťanstvo. Byzantské obdobie charakterizuje rozvoj cirkevnej architektúry v horských oblastiach, kde vznikali desiatky pravoslávnych kostolov a kláštorov, ktoré dodnes ukrývajú vzácne ikony a nástenné fresky. 

Rok 1191 priniesol zásadnú zmenu moci, keď ostrov počas Tretej križiackej výpravy dobyl anglický kráľ Richard Levie Srdce. Cyprus sa následne stal významnou základňou križiakov a prešiel do rúk francúzskeho šľachtického rodu Lusignanovcov, ktorý tu vládol takmer tristo rokov. V období križiakov získali svoju charakteristickú podobu hrady Svätý Hilarion, Buffavento a Kantara. Vznikli na byzantských základoch a tvorili obranný systém pred arabskými nájazdmi. 

Koncom 15. storočia prevzala kontrolu Benátska republika, ktorá modernizovala opevnenia Nikózie a Famagusty, aby ochránili ostrov pred expanziou Osmanskej ríše a dokázali odolať delostrelectvu. 

Osmanská nadvláda a britská koloniálna éra 

V roku 1571 dobyli ostrov vojská Osmanskej ríše za vlády sultána Selima II. Na sever ostrova začali prichádzať tureckí osadníci z Anatólie, ktorí priniesli novú kultúru a islam. Mnohé kresťanské chrámy boli v tomto období prestavané na mešity, čo ilustruje bývalá gotická Katedrála svätého Mikuláša vo Famaguste, dnes známa ako mešita Lala Mustafa Pasha. Z osmanskej civilnej architektúry môžete navštíviť aj karavansaraj Büyük Han v Nikózii, ktorý pôvodne fungoval ako zájazdový hostinec pre obchodníkov. 

V roku 1878 prešiel Cyprus pod správu Britského impéria a po anexii v roku 1914 sa v roku 1925 stal britskou korunnou kolóniou. Britská správa priniesla moderný právny systém a rozvoj infraštruktúry, no zároveň musela čeliť rastúcemu nacionalizmu oboch komunít. Grécki Cyperčania požadovali pripojenie ku Grécku (enosis) a v 50. rokoch spustili ozbrojený odpor pod vedením organizácie EOKA. Turecká menšina zasa presadzovala rozdelenie ostrova (taksim). Napriek vzniku nezávislej Cyperskej republiky v roku 1960 sa vzťahy medzi gréckou a tureckou komunitou rýchlo zhoršovali, čo viedlo k ústavnej kríze a násilným stretom v 60. rokoch. 
Mapa rozdelenia Cypru

Vojna, rozdelenie ostrova a súčasnosť 

Kríza vyvrcholila v júli 1974, kedy na ostrove prebehol štátny prevrat riadený vojenskou juntou v Aténach s cieľom anektovať Cyprus ku Grécku. Turecko následne uskutočnilo vojenskú intervenciu, ktorú odôvodňovalo ochranou tureckocyperskej komunity. Výsledkom bojov bolo definitívne rozdelenie ostrova nárazníkovou zónou OSN, známou ako Zelená línia. V roku 1983 vyhlásila severná časť samostatnosť ako Severocyperská turecká republika, ktorú však medzinárodné spoločenstvo s výnimkou Turecka diplomaticky neuznáva. 

Súčasná situácia je pokojná a pre návštevníkov bezpečná. Od otvorenia hraníc v roku 2003 je pohyb medzi severom a juhom bezpečný a prechod cez kontrolné stanovištia funguje plynule.  

Najvýznamnejšie historické pamiatky 

Severný Cyprus ukrýva lokality, ktoré svojím významom presahujú región a viaceré z nich sú navrhnuté na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Pri plánovaní programu odporúčame zamerať sa na tieto zaujímavé miesta:
Lokalita  Hlavné lákadlo  Obdobie vzniku 
Staroveký Salamis  Rímske divadlo, mozaikové kúpele a kráľovské hrobky  11. storočie pred n. l. 
Hrad St. Hilarion  Zachovalé hradby vytesané do skaly s výhľadom na pobrežie  11. storočie (Byzancia) 
Kláštor Bellapais  Ruiny gotického opátstva s jedinečnou akustikou  13. storočie (šľachtický rod Lusignanovcov ) 
Opevnenie Famagusty  Benátske hradby a Othellonova veža  15. - 16. storočie 
Büyük Han (Nikózia)  Tradičný osmanský karavansaraj (hostinec) s centrálnou mešitou  1572 (Osmanská ríša) 

Často kladené otázky (FAQ) o histórii severného Cypru 

Aká je história severného Cypru?
Aké historické pamiatky sú na severnom Cypre?
Prečo je severný Cyprus oddelený od južného Cypru?
Čo je to Zelená línia na Cypre?
Je severný Cyprus medzinárodne uznávaný?
Čo je Varosha (Maraş)?