Zobraziť menu
zavřít
Najstarším indiánskym kmeňom na území dnešného Mexika boli Olmékovia. Dochované historické mestá z tejto doby sú napr. La Venta a Tres Zapotes. Ďalšou indiánskou kultúrou po Olmékoch boli obyvatelia mesta Teotihuacánu, kde sa v súčasnosti nachádzajú najväčšie mexické pyramídy. Okolo roku 1000 n. l. bolo mesto spustošené a opustené.
Nastupujúcou civilizáciou boli Toltékovia. Tento bojovný národ expandoval na sever a dobyl územia Mayov. Mayovia patria k najznámejším mexickým národom. Mali rozvinuté písmo, poľnohospodárstvo, matematiku aj astronómiu. Pred príchodom španielskych kolonizátorov boli najmocnejším kmeňom v Mexiku Aztékovia, ktorých centrum bolo na území dnešného hlavného mesta.
S kolonizáciou Mexika je spojené predovšetkým meno španielskeho šľachtica Hernána Cortésa. Ten priplával k pobrežiu pri dnešnom Veracruze a pomocou niekoľkých bojov a intríg sa dostal až k vládcovi Aztékov Montezumovi. Toho Cortés zajal a usiloval o moc v ríši. Španielsku sa nepáčilo, že Cortés v Mexiku koná na vlastnú päsť a chcelo ho prijať k rozumu pomocou flotily 20 lodí.
Cortés však tento útok odrazil a zvyšok španielskych vojakov sa pridal na jeho stranu. Aztékovia v jeho neprítomnosti povstali a na chvíľu sa im podarilo zvíťaziť. Cortés však s novými posilami nechal mesto Tenochtitlán vyhladovať a v r. 1521 ho dobyl. Španielski vojaci potom ničili starobylé chrámy a stavali z ich zvyškov nové kostoly, paláce a vládne budovy.
Rôzne časti Mexika sú spájané s rôznymi menami dobyvateľov. Yucatán obsadil Francisco de Montejo a západné pobrežie Nuno de Guzmán. Španieli si postupne zaberali nové a nové územia a uplatňovali na nich zákony svojej krajiny. Uvádza sa, že pri príchode Španielov do Mexika tu žilo okolo 26 miliónov indiánov. V roku 1570 už ich ostali len 3 milióny.
V 18. storočí tvorili väčšinu obyvateľov Mexika miešanci Španielov a indiánov, tzv. Mesticovia. Tým sa stále viac nepáčilo, že krajina ako kolónia bola obmedzovaná nariadeniami Španielska. Ozbrojené boje proti Španielom vypukli v roku 1810. V r. 1821 bola uzavretá "zmluva z Córdoby", ktorá zaručovala nezávislosť Mexika, jednotné náboženstvo a rovnoprávnosť všetkých obyvateľov.
V r. 1823 vypukli ďalšie povstania obyvateľstva a mocenských skupín. Nasledovala vojna so Spojenými štátmi, po ktorej Mexiko prišlo o Texas, Arizonu, Kaliforniu a Nové Mexiko. V krajine sa potom udialo niekoľko ozbrojených povstaní, po ktorých sa do čela Mexika dostal Benito Juaréz, významná osobnosť dejín.
V r. 1877 sa k moci dostal diktátorský vodca Porfirio Díaz, ktorý z krajiny utiekol v r. 1911. Nasledovali ďalšie revolúcie ozbrojených skupín okolo Pancho Villy a Emiliána Zapata. V r. 1924 bola vyhlásená Mexická republika ako federácia jednotlivých štátov.
