História Tuniska

tunisko-Staroveky-amfiteater-v-El-Jeme.jpg

Tunisko bolo podľa archeologických nálezov osídlené už v staršej a strednej dobe kamennej. Kmene berberského pôvodu sa objavili až v mladšej dobe kamennej.

Feničania, známi skôr pod názvom Púni, prišli z územia dnešného Libanonu v 12. storočí pred naším letopočtom. Kartágo, ktoré bolo založené na pobreží severnej Afriky v roku 814, sa vďaka svojej výhodnej a strategickej polohe dočkalo veľkého rozkvetu. Ovládlo pobrežie južného Španielska, ostrovy v Stredozemí a stalo sa jedným z najvýznamnejších hospodárskych stredísk.

Kartágo prenecháva pozície Rímu

V 3. storočí sa o vplyv nad Stredozemím začali uchádzať tiež Rimania a o toto územie viedli s Kartágom tri púnske vojny. Po porážke Kartága tu zriadili provinciu Africa Proconsularis so sídlom v Uttice. Na mieste bývalého Kartága nechal v roku 122 pred naším letopočtom Gaius Grachus vystavať rímsku kolóniu Junonia.

Nepokoje, ktoré sa v severnej Afrike rozmohli v 4. a 5. storočí nášho letopočtu, mali za následok úpadok a zničenie kultúry vytvorenej Rimanmi. V tom čase vládli na dnešnom území Tuniska Vandali.

V 7. storočí bola oblasť spravovaná Byzantčanmi dobytá Arabmi a začala sa jej islamizácia vrátane výstavby svätého mesta moslimov, Kairouan. Miestne berberské obyvateľstvo prijalo islam aj arabský jazyk a vládlo spolu s Arabmi až do 16. storočia.
Tunisko sa v roku 1574 stalo súčasťou Osmanskej ríše a znovu začalo hospodársky a kultúrne upadať. Rozkvet nastal až v 17. storočí za vlády Hussejnovcov. Nemal však dlhé trvanie.

Od získania nezávislosti k arabskej jari

Už začiatkom 19. storočia nastala hospodárska kríza a následne sa krajina zadĺžila voči Francúzsku. Francúzsko v roku 1881 využilo miestne nepokoje na tunisko-alžírskej hranici a 12. marca 1881 sa Tunisko stalo francúzskym protektorátom.
Svoju nezávislosť Tunisko obnovilo 25. júla 1957, kedy sa Habib Bourguiba stal prvým tuniským prezidentom. Francúzske jednotky sa úplne stiahli v roku 1963.

Dňa 7. novembra 1987 sa stáva druhým prezidentom Zine El Abidine Ben Ali. Na prelome rokov 2010 a 2011 vypukli proti jeho autoritárskej vláde ľudové protesty nazývané arabská jar. V januári 2011 bol Ben Ali zvrhnutý ľudovým povstaním a potom emigroval do Saudskej Arábie.

Úradujúcim prezidentom bol následne zvolený premiér Muhammad Ghannúší, funkciu ale zastával len jediný deň. Po ňom prevzal úrad predseda Poslaneckej snemovne, Fuád Mebazá. 22. decembra 2014 bol za prezidenta Tuniska zvolený Al-Badžo Qáid as-SABS.