Zobraziť menu
zavřít
V prehistorickej ére bola Sardínia osídlená národom Ozierov. Vynikal tvorbou zdobenej keramiky a pohrebných komôr nazývaných domus de janas, ktoré pripomínali zmenšené ľudské príbytky. Významným staviteľským národom boli Nuragovia, ktorí na území ostrova vystavali až do 7 tisíc kamenných kónických stavieb z veľkých balvanov.
Feničania, zakladatelia množstva významných obchodných prístavov v Stredomorí, dorazili na Sardíniu v 9. storočí pred naším letopočtom. V roku 227 pred naším letopočtom bol ostrov dobytý Rimanmi a tí tu založili rímsku kolóniu. Pred pádom Rímskej ríše bol ostrov napadnutý Vandalmi, ktorí tu vládli 80 rokov. Boli vyhnaní a v roku 534 nahradení Byzantíncami.
Sardínia musela v 8. storočí čeliť nájazdom Arabov. Sardínsky národ sa zomkol a následne sa administratívne rozdelil do štyroch judikátov. V 13. storočí sa pri nájazdoch Saracénov mohol oprieť o pomoc talianskych námorných republík Janova a Pisy, ktoré si na ostrov robili nárok. Janov okupoval jeho sever a Pisa juh. Pápež Bonifác VIII. chcel oslabiť vplyv týchto námorných republík a ostrov dal v roku 1294 ako léno Jakubovi II. Aragónskemu.
Sardínia bola pod nadvládou Španielov až do začiatku 17. storočia, kedy po vojne o španielske dedičstvo pripadla Savojskej dynastii a stala sa súčasťou Sardínsko-piemontského kráľovstva. K Taliansku bola Sardínia pripojená opäť až v roku 1861, kedy došlo k zjednoteniu talianskeho kráľovstva.
