Zobraziť menu
zavřít
Dejiny Ibizy zostávajú dodnes neobjasnenou záhadou. Do histórie vstúpila až s príchodom Kartágincov. V roku 654 pred naším letopočtom tu vzniklo mesto Ebusus, dnešná Eivissa. O dve storočia neskôr už cez Ibizu viedli všetky dôležité námorné obchodné cesty.
V období púnskych vojen slúžili Baleáry Kartágincom ako strategická základňa v boji proti Rimanom, ktorí ich po porážke Kartága dobyli. Založili tu soľné plantáže, stavali cesty a vodovody, civilizované mestské centrá a starali sa o celkovú prosperitu oblasti.
Po páde Rímskej ríše boli ostrovy často napadnuté barbarskými kmeňmi, hlavne Vandalmi. Ich dlhé lode velili moru až do čias Byzantskej ríše okolo roku 667. Po nich sa na 500 rokov k moci dostali Arabi. Maurská nadvláda mala zásadný vplyv na poľnohospodárstvo, miestne zvyky i stavby.
V roku 1235 Ibizu dobyl Guilemm de Montgrí a ostrov tak získal nezávislosť. Vtedy sa rozdelil na štyri oblasti, ktoré pripadli rytierom ako odmena za pomoc pri dobývaní. Pre Ibizu to bolo obdobie relatívneho rozkvetu.
Na konci 13. storočia prepukol na Ibize hladomor. V 16. storočí bolo na obranu proti stále väčšiemu nebezpečenstvu zo strany tureckých pirátov postavené opevnenie, zachované až dodnes. V Stredozemí v tom čase vládla anarchia a väčšina prístavov strácala v porovnaní s prístavmi v Atlantiku a vnútrozemí svoj význam.
Zmena nastala až za vlády korzárov. Tí napádali lode iných kráľovstiev, získavali otrokov, spotrebný tovar i kapitál. V roku 1715 bol vydaný španielsky dekrét o novom usporiadaní. Ibiza prišla o politické úrady a podľa centralistického kastílskeho modelu sa zmenila iba na obecné zastupiteľstvo. Ostrov súčasne prišiel i o soľné bane, ktoré sa stali vojnovou korisťou.
Až do tých čias žili Ibizania vďaka stredovekým katalánskym výsadám slobodne a bez ekonomických a vojenských záväzkov voči Španielsku. Po vydaní dekrétu sa situácia zmenila. Ibiza sa musela podrobiť centrálnemu daňovému úradu a podliehala i povinnosti odvodu.
Na začiatku 19. storočia prepukli nepokoje na vidieku. Ostrov sa stáva domovom pre vojenských väzňov a v rovnakom čase sa Pityuské ostrovy stávajú súčasťou provincie Baleáry. Koncom 19. storočia sa už stavajú cesty, školy, zúrodňuje sa pôda, zároveň ale dochádza ku stagnácii priemyselného rozvoja.
Od 30. rokov 20. storočia narastá význam cestovného ruchu, ktorý je v súčastnosti tunajším najdôležitejším príjmom. Dnes patrí Ibiza ako súčasť rovnomennej autonómnej oblasti pod vládu Baleárskych ostrovov.
