Zobraziť menu
zavřít
Pyrenejský polostrov obývali ľudia už pred tritisíc rokmi. Z tohto územia pochádzajú početné nálezy kmeňov keltského a iberského pôvodu. V treťom storočí do oblasti expandovalo Kartágo a od 2. storočia pred naším letopočtom postupne ovládol celý polostrov Rím. Germánske kmene Vizigótov a Svébov, ktoré sem začali prenikať okolo 5. storočia nášho letopočtu tak starovekú Hispániu našli ako plne romanizovanú krajinu.
Germánske kmene vytvorili na polostrove stabilné kráľovstvo a v 6. storočí vzniká Vizigótska ríša. Pôvodná germánska vrstva sa však čoskoro romanizovala a spolu so starou hispanorímskou elitou vytvorila novú vládu krajiny. Časté boje o trón však jej moc oslabili. To využila arabsko-berberská armáda pod vedením Tárika ibn Zijáda a v roku 711 vizigótske vojsko porazila. Na nasledujúcich niekoľko storočí ovládli Pyrenejský polostrov moslimovia.
Od 11. storočia začala nadvláda Maurov upadať a kresťanský tlak zo severného nemoslimského územia stále silnel. K zjednoteniu Španielska došlo v pamätnom roku 1492, kedy bola dobytá moslimská Granada a Krištof Kolumbus pristál v Novom svete. Španielsku v tom období začalo vládnuť netolerantné katolíctvo, ktoré vyvíjalo nátlak neustálou hrozbou inkvizície. Poslední Mauri boli vyhnaní z územia až začiatkom 17. storočia.
V 16. a 17. storočí bolo Španielsko v dŕžavách rodu Habsburgovcov. Vláda Karla I. a jeho syna Filipa II. je v španielskych dejinách označovaná ako „zlatý vek“. V tomto období sa krajina stala najsilnejšou mocnosťou západnej, a dokonca aj strednej Európy. Prispelo k tomu aj objavenie Ameriky, ktoré prinieslo Španielsku veľké bohatstvo, najmä kvôli zlatu dovážanému do Európy.
Keď v roku 1700 zomrel posledný španielsky kráľ z rodu Habsburgovcov, Karol II., a nezanechal po sebe žiadneho dediča, strhli sa vojny o španielske dedičstvo. Tieto takmer 15 rokov trvajúce boje priniesli pre Španielsko veľkú skazu. Krajina prestala byť vnímaná ako veľmoc a veľmi rýchlo upadala.
V 19. storočí bolo Španielsko veľmi slabé. V tom období sem prenikol Napoleon a na trón dosadil svojho brata Josepha. Zvyšok 19. storočia je v znamení vojen. V roku 1898 vypukla španielsko-americká vojna, v ktorej Španielsko stratilo ďalšie svoje územia v Amerike.
Vojnová situácia sa upokojuje až v 20. storočí. Napriek tomu pretrvávali vnútorné konflikty, ktoré vyvrcholili Španielskou občianskou vojnou. V tej sa stretli republikáni a nacionalisti, ktorí boli vedení generálom Francom. Počas druhej svetovej vojny zostalo Španielsko neutrálne.
V roku 1975 bol španielskym kráľom menovaný Juan Carlos I. V roku 1982 sa Španielsko stalo členom NATO a v roku 1986 členom Európskej únie. V roku 1999 vstúpilo Španielsko do eurozóny a prijalo ako svoju národnú menu euro, ktoré nahradilo doterajšiu pesetu.
