Dejiny Maroka sa začali písať už v staroveku. V 2. storočí pred Kristom toto územie osídlili Feničania a v roku 40 p. n. l. ho ovládla Rímska ríša. Rimania tu na ploche niekoľkých desiatok tisíc kilometrov štvorcových, zahŕňajúcej časti dnešného Maroka a Alžírska, vyhlásili provinciu
Mauretania Tingitana. Začiatkom 5. storočia územie zabrali Vandali a v 6. storočí sa stalo súčasťou Byzantskej ríše.
Príchod Arabov a nástup islamu
Ani Byzantská ríša sa tu dlho neudržala. V priebehu 7. storočia pod Atlas prenikli Arabi a Maroko úplne islamizovali, často aj za cenu potlačenia niekoľkých povstaní pôvodných berberských kmeňov. Tieto kmene však neskôr začali postupne vytláčať Arabov z juhu a v roku 1269 sa dostali aj do svojho dnešného centra, do starovekého mesta Marakešu.
Najvýznamnejší vládcovia Maroka
-
Abú Bakr ibn Umar (Zomrel 1087) z dynastie Almorávidov, zakladateľ mesta Marakéš.
-
Jakúb I. al-Mansúr (Vládol 1184 až 1199) z dynastie Almohádov, vynikajúci bojovník pýšiaci sa zásluhou víťazstva nad Alfonsom VIII. Kastilským v bitke pri Alarcosu prívlastkom "víťazný", islamský fanatik a zároveň vzdelanec chrániaci na svojom dvore filozofa ibn Rušda (Averroes).
-
Abú Jakúb Jusuf an-Nasr (Vládol 1286 až 1307) z dynastie Marínovcov, veľký vojvodca známy svojím "obliehaním Tlemcenu".
-
Abú Abd Alláh al-Sheikh Mohammad ibn Jahya (Vládol 1472 až 1504) z dynastie Vattásovcov, marocký sultán a kráľ mesta Fes
-
Abdalláh al-Ghalib (Vládol 1557 až 1574) z dynastie Saadov, víťaz nad Turkami v bitke pri Wadi al-Laban.
-
Sulejmán Marocký (Vládol 1792 až 1822) z dynastie Alawitov, vyhnal pirátov od marockého pobrežia.
-
Muhammad V. (Vládol 1957 až 1961) z dynastie Alawitov, prvý kráľ nezávislého Maroka.
Európsky vplyv na Maroko a francúzska kolónia
Začiatkom 14. storočia začali severné pobrežie Maroka obsadzovať Španieli a Portugalci, ktorí postupne prenikli aj do vnútrozemia. Väčšina krajiny však naďalej zostala sultánským chalífátom. Jeho vládcovia začali začiatkom 16. storočia uzatvárať rozličné strategické dohody s Francúzskom, až sa v roku 1912 krajina stala francúzskym protektorátom.
Vyhlásenie marockej nezávislosti
V roku 1930 sa sultán Muhammad V. postavil do čela protikoloniálneho odporu. Tieto snahy vyvrcholili v roku 1957 jeho korunováciou na marockého kráľa a zrušením francúzskeho protektorátu. Demokratická ústava bola schválená v roku 1972 za vlády
Hassana II. Od roku 1990 zaznamenala krajina výrazný pokrok a stabilizáciu, čo sa odrazilo na jej obľúbenosti a neustále rastúcom turistickom ruchu.
