Zobraziť menu
zavřít
Pôvodné obyvateľstvo, ktoré prišlo zo Sicílie, vytvorilo na Malte megalitickú kultúru, ktorej stopy dnes nesú chrámové areály. Tieto stavby sú staršie než egyptské pyramídy. Najznámejšími pamiatkami megalitickej kultúry sú chrámové komplexy Tarxien, Šnajdra či Ggantija na ostrove Gozo. Svetovým unikátom je tiež apogeum, podzemné pohrebisko v Hal Saflieni.
Z neznámych dôvodov bol ostrov v rozmedzí rokov 2500 až 2000 p. n. l. úplne neobývaný. Najpravdepodobnejším vysvetlením je nejaká prírodná katastrofa alebo epidémia.
Ostrovy boli znova osídlené až v dobe bronzovej, a to znova obyvateľmi zo Sicílie. Veľký vplyv na kultúrny a hospodársky rozvoj ostrova mali Feničania, ktorí v roku 800 pred naším letopočtom spolu s Kartáginci prevzali vládu nad ostrovom. Po nich prišli na Maltu Rimania. Ostrov pod ich nadvládou rozkvital a nakoniec prijal aj kresťanstvo. Z doby ich vlády sa zachovalo niekoľko rímskych víl a kúpele v Ghajn Tuffieha skrývajúce kúpele so studenou alebo teplou vodou, toalety a prezliekárne.
Na začiatku 6. storočia nášho letopočtu spadá Malta pod správu Byzantskej ríše a začína hospodársky i spoločensky upadať. V roku 870 Maltu dobyla tuniská dynastia Aghlabidov. Ich príchod má za následok islamizáciu obyvateľstva, zmenu jazyka a bohatnú staviteľskú činnosť. Dodnes sa dochovalo opevnenie vo vtedajšom hlavnom meste Mdine.
Počas 13. storočia sa Malta opäť dostala do rúk kresťanského panovníka, a to cisára a sicílskeho kráľa Fridricha II. Ostrov však dlho neudržal a už v roku 1282 bol pripojený k aragonskému kráľovstvu.
V 16. storočí bola Malta cisárom Karolom V. venovaná johanitom, známym ako Maltézski rytieri, aby ju chránili pred neustálymi vpádmi Osmanskej ríše. Maltézski rytieri vybudovali mnoho palácov, chrámov i kostolov, predovšetkým sa im však podarilo odraziť osmanské vojská pri tzv. veľkom obliehaní v roku 1565. Kapitulovali až pred vojskom Napoleona Bonaparta v roku 1798.
O dva roky neskôr obsadili Maltu vojská Veľkej Británie a v roku 1814 bola dokonca oficiálne začlenená do britského impéria. Začala éra budovania priemyslu, do platnosti vchádza ústava, volí sa parlament a zriaďuje sa úrad arcibiskupa. Malta hrala počas obidvoch svetových vojen veľmi dôležitú úlohu v stratégii spojeneckých vojsk.
Nezávislosť Malty bola vyhlásená 21. septembra 1964, ale hlavou štátu zostala britská kráľovná. Prvý maltský prezident bol zvolený až v roku 1974. Aj keď je Malta samostatný štát, stále patrí do britského Spoločenstva národov. Malta vstúpila do Európskej únie v rovnaký deň ako Česká republika, teda 1. mája 2004.
