Zobraziť menu
zavřít
Novodobá história ostrova sa začala písať v roku 1492, kedy ju pre Európanov objavil Krištof Kolumbus, a začala éra španielskej kolonizácie. Do tejto doby bola krajina obývaná indiánmi z kmeňov Sibonejov, Tainov a Karibov, ktorých populáciu Španieli odvliekli do otroctva a zdecimovali. Kuba sa vtedy stala centrom karibského obchodu s otrokmi a významným miestom na pestovanie cukrovej trstiny.
Španielskou kolóniou zostala krajina až do roku 1898, kedy správu nad ňou po víťaznej španielsko-americkej volne prevzali Spojené štáty. V roku 1902 získala Kuba nezávislosť pod podmienkou ponechania časti územia – dnes neslávne známej základne Guantanámo – v správe USA.
Od roku 1933 na ostrove striedavo vládol diktátor Fulgencio Batista, ktorého vládu v roku 1959 zvrhol komunistický puč pod vedením Fidela Castra. V roku 1961 došlo na Kube k takzvanej invázii v Zátoke svíň, neúspešnej paramilitantnej akcii kubánskych utečencov podporovanej americkou vládou a CIA. Akcia, ktorej cieľom bolo zvrhnutie Castra a jeho komunistického režimu, skončila úplným fiaskom oslobodeneckých síl a ich rýchlou porážkou Castrovou armádou vycvičenou ZSSR.
Castro úplne ovládol krajinu ako totalitný diktátor a Kuba sa stala súčasťou socialistického bloku s podstatným vplyvom vtedajšieho Sovietskeho zväzu. V roku 1962 sa tu snažil umiestniť jadrovú strelu, čo viedlo k najväčšiemu konfliktu Studenej vojny, takzvanej Karibskej kríze.
Kuba zostala socialistickým štátom s diktatúrou komunistickej strany aj po páde Železnej opony v roku 1990. Vzhľadom k dlhotrvajúcemu hospodárskemu embargu zo strany USA a ďalších krajín a následnej ekonomickej stagnácii, vláda pomaly ustupuje od striktných komunistických hospodárskych princípov. V poslednej dobe sa výraznejšie otvára svetovým trhom a začína dokonca podporovať drobné podnikanie.
