Keňa v priebehu dejín

Masajovia-su-povodnym-kmenom-na-uzemi-Kene.jpg

Pôvod keňského obyvateľstva

Archeologické nálezy dokazujú, že na území Kene sa objavili prapredkovia človeka pred dvomi až tromi miliónmi rokov. Jedny z najcennejších nálezov ľudských pozostatkov boli vykopané blízko jazera Turkana. Výskyt človeka múdreho v Afrike sa datuje do doby pred 150 000 rokmi.

Približne v 1. storočí nášho letopočtu osídlili územie dnešnej Kene, Etiópie, Somálska a ďalších častí východnej Afriky Kušiti, v 2. storočí prichádzajú Bantuovia. Už od 1. storočia sa na kontinente vyskytujú tiež Arabi, ktorí od 7. storočia zakladajú mestá na východnom pobreží, ku ktorým mieria lode z Indie, Perzie a arabského sveta. V 14. storočí obohatili tunajšiu populáciu Niloti zo severu a na začiatku 18. storočia Masajovia.

Kolonizácia Kene

V roku 1498 vystúpil na brehu Kene Vasco da Gama a keňské územie sa tak v priebehu nasledujúcich rokov dostalo pod správu Portugalcov. Do polovice 18. storočia už ale Portugalcov vystriedali Arabi. Európa mala vtedy kontrolu asi len nad desatinou afrického územia, čo bolo v porovnaní so zvyškom sveta minimálne.

V roku 1884 sa na Berlínskej konferencii bez účasti afrického zástupcu dohodlo 14 európskych štátov spoločne s USA o sfére vplyvu na africkom kontinente. Po troch mesiacoch jednaní sa v podstate náhodne vytvorili vnútorné hranice (bez ohľadu na historicky prirodzene vytvorené kultúrne a jazykové hranice). Z tisícov pôvodných kmeňov tak vlastne zo dňa na deň vzniklo 50 nových štátov. Keňa pripadla pod správu Veľkej Británie.

Koncom 90. rokov 19. storočia sa začalo s výstavbou železnice spájajúcej východné pobrežie v Viktóriiným jazerom a potom tiež s Ugandou. V roku 1895 vyhlásila Veľká Británia Východoafrický protektorát a v podstate všetky úrodné vysočiny kmeňov Kikujov a Luov zabrali v rámci pestovania kávy a čaju na rozsiahlych plantážach. V roku 1920 sa Keňa oficiálne stala britskou kolóniou s názvom Britská východná Afrika.

Cesta k nezávislosti a vznik samostatnej Kene

Od oficiálneho vyhlásenia Britskej východnej Afriky vznikala organizovaná opozícia vedená hlavne kmeňom Kikujov. Zásadný význam malo ale až povstanie Mau Mau v 50. rokoch, ktoré nakoniec viedlo ku keňskej nezávislosti v roku 1963. Pri bojoch vtedy zomrelo okolo 13 000 Afričanov a 1 000 Európanov.

V decembri 1964 vznikla Keňská republika a jej prvým prezidentom sa stal Mzee Jomo Kenyatta z kmeňa Kikujov (funkciu prezidenta zastával až do konca svojho života). Je oceňovaný najmä za zavedenie bezplatnej základnej školskej dochádzky (do štvrtého stupňa základnej školy) alebo za zachovanie keňskej kultúry a dedičstva.

V poradí druhou hlavou Keňskej republiky sa v roku 1978 stal Daniel Toroitich arap Moi z kmeňa Kalenjin. Počas jeho úradu ale dochádzalo k rozsiahlym demonštráciám proti jeho vláde a v roku 1982 došlo dokonca k pokusu o prevrat. Ako dôsledok toho bola v krajine nastolená vláda jednej strany a akékoľvek demonštrácie a protesty sa tvrdo potláčali. Niekoľko politikov zodpovedných za násilie proti odporcom vlády vyšetroval aj Medzinárodný trestný súd.

V 90. rokoch už západ prestal tolerovať pomery v krajine a hrozil zastavením humanitárnej pomoci. Moi tak bol nútený reformovať ústavu a zaviesť demokratické voľby. V roku 2002 vyhrala po prvýkrát opozičná strana a novým prezidentom sa stal Mwai Kibaki z kmeňa Kikujov. Teraz je prezidentom Uhuru Kenyatta, syn prvého prezidenta Kene.