×

Máme radost, že se Vám nabídka líbí. Ozveme se co nejdříve!

Olympijské hry, boj s Osmanmi a ďalšie udalosti z dejín Peloponézu

Prvú významnú civilizáciu Peloponézu predstavovala mykénska kultúra v 16. až 12. storočí pr. n. l. Po jej zániku a niekoľkých storočiach nepokojov územie osídlili dórské kmene, ktorých hlavným mestom sa stala Sparta v Lakónii. Postupne vďaka svojmu militarizmu ovládala i Messéniu a stala sa jednou z najdôležitejších gréckych obcí. K ďalším regiónom patrila horská a prostá Arkádia, nenápadná Achaja či bohatý Korint.

Grecko-14-Peloponez-Amfiteater-v-meste-Epidauros.jpg

Významným medzníkom v celých gréckych dejinách sa stal rok 776 pr. n. l., kedy sa (podľa dochovaných údajov) v peloponézskej osade Olympia uskutočnili prvé olympijské hry. Tento dátum (presne 8. 7.) sa tiež považoval za začiatok letopočtu. Legendy hovorili, že za vznikom olympiád stáli veľkí hrdinovia ako Pelops, syn Tantala, a neporaziteľný Herakles.

Peloponéz a pamiatky na jeho veľkú minulosť

Olympijské hry sa konali pravidelne každé 4 roky, upevňovali národnú jednotu Grékov a rozvíjali obchodné aktivity. Ich súčasťou boli predovšetkým atletické súťaže a počas nich platila tzv. ekecheira (svätý mier), prerušenie všetkých bojov a konfliktov medzi jednotlivými obcami.

Sparta sa medzitým stala vládnucou obcou celého Grécka, pretože v Peloponézskej vojne (431 – 404 pr. n. l.) porazila Atény, s ktorými predtým stála na rovnakej strane vo víťaznom boji proti Peržanom. Sparta však neustála nápor Macedónska a nakoniec sa Grécko v roku 146 pr. n. l. stalo rímskou provinciou.

Grecko-14-Peloponez-Olympia,-dejisko-antickych-olympijskych-hier.jpg

Vrchol starovekých olympijských hier prišiel v roku 67 za účasti rímskeho cisára Nerona. So stúpajúcim významom kresťanstva však význam akcie ako pohanských slávností postupne upadal, až ich v roku 393 cisár Theodosius zakázal. Na svoje znovuvzkriesenie si museli počkať plných 1 503 rokov – určite sa o to zaslúžilo i odkrytie ruín antickej Olympie nemeckými archeológmi v 70. rokoch 19. storočia.

Pripojenie Peloponézu k nezávislému Grécku

Po zániku Rímskej ríše sa o vplyv na Peloponézskom ostrove postupne prestriedala Byzantská ríša, Benátska republika a Osmanská ríša. O vplyve Frankov svedčí mohutná pevnosť Chlemoutsi (Castel Tornese), ktorú postavil v roku 1220 Geoffroi II. de Villehardouin na kontrolu provincie Achaja.

Grecko-14-Peloponez-Hrad-Chlemoutsi-pri-Kyllini.jpg

Peloponéz získal nezávislosť od Turecka v rámci vznikajúceho gréckeho štátu v roku 1821. Prápor oslobodeneckého úsilia vtedy pozdvihol patraský metropolita Germanos v kláštore Agias Lavras blízko Kalavryty. Pri vtedajších bojoch vraj grék Miralis utiekol na koni pred nepriateľskými vojakmi skokom do mora v miestach dnešného kostola Panagia Trypiti v Egiu.

V rokoch 1941 až 1944 bol Peloponéz tak, ako aj celé Grécko obsadený nacistickým Nemeckom. Pamiatku na toto temné obdobie peloponézskych dejín tvorí horské mestečko Kalavryta, ktoré vypálili 13. 12. 1943 fašisti ako pomstu za pomoc partizánom a kedy zavraždili viac ako 1 400 mužov.

Chcem získavať informácie o zaujímavých produktoch a ponukách a rád vám poskytnem spätnú väzbu k vašim službám
Chcem, aby ste obsah a ponuky prispôsobili mojim záujmom a preferenciám