Zobraziť menu
zavřít
K najstarším kolonizátorom v oblasti patrili okrem Achájcov a Feničanov aj Kariani, podľa ktorých dostal ostrov v druhom tisícročí i svoje prvé doložené meno Karis. Jedným z prvých kráľov ostrova bol podľa zachovaných zdrojov Miropes, po ktorom sa ostrov nazýval Meropis. Súčasný názov Kos získal o niečo neskôr. Podľa zmienky v eposoch Ilias a Odyssea sa Kos spolu s ostrovmi Kalymnos, Nisyros a Karpathos zúčastnil trójskej vojny.
Na konci 11. storočia prišli Dórovia a Kos sa stal typickým dórskym mestským štátom. Počas 7. a 6. storočia patril do takzvaného dórskeho hexapolis, ekonomického a politického spolku šiestich miest. Okrem ostrova Kos tu bol ešte Lindos, Ialyssos, Kamerios, Knidos a Halikarnassos.
Kos dosť trpel počas perzských vojen. V roku 480, v zlatom Periklovom období, sa stal súčasťou Aténskeho námorného spolku. V tejto epoche zažil jeden z najväčších rozmachov.
Kos je rodiskom otca modernej medicíny Hippokrata (460 – 377). Tu založil školu lekárstva a po jeho smrti mu bola zasvätená antická nemocnica Asklepion. Lekári dodnes pri ukončení štúdia skladajú Hippokratovu prísahu.
V rokoch 336 až 323 patril ostrov pod vládu Alexandra Macedónskeho. Na prelome letopočtov bol ako „libera et immunis“ (slobodný a samostatný) súčasťou Rímskej ríše. Po jej rozdelení sa pričlenil k Byzantskej ríši a zažíval ďalšie obdobie rozkvetu. Obyvatelia sa venovali obchodu s hodvábom, vínom a parfumami, stavali sa baziliky a rozvíjala sa vzdelanosť.
Ostrov získali v 11. storočí križiaci, neskôr Benátčania a po nich johanitskí rytieri. Ostrov dobyli v roku 1523 na ďalších 400 rokov Turci. Na ostrove prišlo v rokoch 1821 – 1827 k povstaniu proti Turkom, ktoré však bolo krvavo potlačené.
Turkov až v roku 1912 vystriedali Taliani a v roku 1943 nemeckí okupanti. Po nich ostrov prevzali v roku 1945 do správy Briti. Až 7. marca 1947 bol Kos spolu s ostatnými Dodekanézskými ostrovmi odovzdaný Grécku.
