Zobraziť menu
zavřít
Pri pohľade na mapu zaujme svojim neobvyklým tvarom a neobyčajne členitým pobrežím. Chorvátsko je v tomto ohľade v Európe výnimočné. Viete napríklad, že vzdušnou čiarou je to z Osijeku do Dubrovníka 300 kilometrov a po chorvátskych cestách takmer trikrát viac?
Chorvátsko susedí so Slovinskom a Maďarskom na severe a s Bosnou a Hercegovinou, Srbskom a Čiernou Horou na východe. Vďaka množstvu polostrovov, zátok a ostrovov, z ktorých najväčšie sú Krk, Cres, Brač, Hvar a Pag, dosahuje dĺžka jeho jadranských brehov až 6 000 kilometrov. Najvýraznejším polostrovom tohto balkánskeho štátu je Istria.
Veľká časť chorvátskeho územia je hornatá, asi 40 percent jeho plochy zaberá totiž Dinárska horská sústava. Tvorí ju rad pohorí, z ktorých najvýznamnejšie je Biokovo, istrijská Učka a hlavne Velebit s národným parkom Paklenica a deviatou najhlbšou priepasťou sveta Lukova jama. Najvyšší chorvátsky vrch Sinjal (1 831 metrov) sa vypína v pohorí Dinara.
Majestátny Dunaj, valiaci sa po chorvátsko-srbských hraniciach, je síce najznámejší, avšak nie je ani zďaleka najdlhšou riekou Chorvátska. Jeho prítok Sáva totiž meria plných 562 kilometrov, viac má i Dráva a Kupa. Najpopulárnejšou vodnou plochou sú bezkonkurenčne Plitvické jazerá, terasovitý systém 16 jazier prepojených vodopádmi. Pozadu nezostávajú ani pereje na riečke Krka.
